V piatok, 24.8.2018 o 06:50, som opustil tento svet a odišiel som domov, do nebies. Odišiel som do náručia Hospodinovho, kde už budem s Ním prebývať v blaženosti. Už žiadne bolesti, žiadne trápenie, žiadna samota, žiadna tma... len samá čistá láska. Slovom neopísateľné. To sa musí prežiť, aby ste to pochopili. Ja to už prežívam. Dovidenia priatelia. Život nekončí...           Stretneme sa u Ježiša!

 

 

Ahojte tety, ujovia, kamaráti a vlastne všetci čo ma sem prídete pozrieť.

Vitajte na mojej web stránke. 

                            

 

Volám sa Alexander, ale doma ma volajú Alexik a v najhoršom prípade Alex.  Neurazím sa však, keď ma oslovíte Alexander Veľký... Hoci nie som vzrastom príliš veľký, tým čo som už v živote preskákal som už mnohých prerástol. Narodil som sa na Veľký piatok, 10.4.2009 v bardejovskej nemocnici a bola to fakt fuška, tak to vám teda poviem. Svet však nebol ku mne príliš prívetivý, lebo v tom novom veľkom svete mi pridelili príliš málo vzduchu. Ledva, len horko-ťažko som sa mohol nadýchnuť. Potom ma strčili do nejakej krabice a tam som si veru dlho poležal. Viete veľmi sa mi tam nepáčilo, aspoň že som mal na tej krabici priesvitné steny. Veď sa pochváľte, kto z vás býval v dome, ktorý bol celý zo skla?! Ja, už veru áno! Potom ma v tej krabici prevážali hore - dole, až sa mi to začalo páčiť. Viete, ako v kočiariku, sem- tam, aj som si dobre pospal. Len to dýchanie mi stále nejak nešlo. Preto mi do tej mojej krabice strčili nejakú gumovú hadicu. Z tej hadice ma ovieval vánok, ako na morskom pobreží. Asi si mysleli že ma tým oklamú. No ja veru nie som  taký somár, aby ma s tým vodili za nos. Že vraj more a kde je potom voda, veď to by som sa aj okúpať mohol a pravdu vám poviem, tej vody som si nejak veľa neužil. Aj keď by som chcel, lebo vo vode sa mi páči... Prišiel však čas, že ma z mojej krabice vybrali a tomu som sa veľmi potešil. Môj svet bol zrazu zase o niečo väčší. Čo ma však veľmi trápilo, boli včielky. Aspoň si myslím že to boli včielky, ktoré ma stále pichali. Raz do mojej nožičky, raz do hlavičky, ručičky, do mojej maličkej pätičky a aj do krku sa mi ušlo! Niekto asi zabudol tie včielky nakŕmiť a oni si mysleli že ja som ten vinník a tak mi nedali pokoj a stále dobiedzali. A čo ma najviac rozčúlilo, že ani tie biele tety tie včeličky nezahnali. Stále ku mne chodili a včeličky s nimi ?! Asi sú to ich včely a nechceli im ublížiť. Jednej veci však nerozumiem, prečo boli tie tety oblečené iba v bielom. Možno sa skamarátili so snehuliakom, alebo žeby nie...? Ale nielen voda sa mi páči, mám toho viac čím sa môžem pochváliť. Mám mamku, ocka a úžasných bračekovcov. Volajú sa Samko a Marek a teraz keď som už doma, sa často so mnou hrajú. Lietame do vesmíru na kozmické výpravy, boxujeme v ringu, bicyklujeme, tancujeme a robíme spolu hocijaké iné huncútstva. Poviem vám, aj keď môj život nieje ľahký, predsa som veľmi rád, že som sa narodil a že môžem byť Veľkým, aj keď som ešte malý. A ešte jednu vec vám chcem odkázať. Príďte ma pozrieť aj ku mne domov, lebo na WEB sa nedá všetko napísať. Lepšie je raz niečo zažiť, ako o tom dookola čítať, alebo vidieť na fotografii. Ja sa budem na vás tešiť... 

To čo je tu napísané už vlastne v niečom neplatí, lebo som už vyrástol a aj moji bračekovci vyrástli.  Bývam v dedinke Zleté a nie v Bardejove a aj mnoho iného sa zmenilo. Ale nechám to tu, aby som si mohol pripomenúť, ako to vlastne bolo. Ak chceš, pozri si záložku Aktuálne a tam bude niečo o tom, čo momentálne prežívam.

 

A teraz niečo o mojej rodine. 

   

Ja, Alexik, som tretí synček mojich rodičov a bývam v Bardejove v panelovom dome, na sídlisku Vinbarg. Moja Mamka sa volá Darinka a môj ocko Marek. Mám dvoch bratov. Ten starší, veľký brat Samko je už naozaj veľký. Už prerástol ocka a ten mladší, ale predsa odo mňa o dosť starší, sa volá Marek po ockovi. Môj ocko chodí do roboty, bratia do školy a tak najviac času trávim doma so svojou mamkou. Zvykol som si na ňu a nedal by som ju ani za nič na svete. Je to tá najlepšia mamka, akú si vôbec dokážem predstaviť.  Neviem aké máte mamky vy, ale tá moja, to Vám poviem, tá je naozaj najlepšia. Aj ocko to vraví, aj keď ona si to často nechce priznať. Nech si však vraví čo chce, my s ockom a s bračekovcami vieme svoje...Ocko pracuje v meste a aj keď nie je často doma, predsa nemusí cestovať ďaleko za prácou a každý deň je so mnou. Niekedy len hodinku, dve, ale je to predsa len fajn, že je so mnou každý deň, aspoň trošku. Ja sa totiž rád nosím v náručí mojich rodičov. No nie som práve najľahší a tak sa môžu mamka s ockom vystriedať, aby som mohol byť tam kde mi je najlepšie. Ale nenosia ma len rodičia... Moji bratia Samko a Marek, sa so mnou radi hrajú a všeličo so mnou povysrájajú. Niekedy mi až moje vlásky dupkom na hlave vstávajú.  To by ste mali vidieť...

A čo, vlastne bude lepšie keď prídete a uvidíte na vlastné oči.  A možno aj Vám budú vlásky dupkom na hlave vstávať.

Váš kamarát Alexik veľký Hrivňák bublík