Štedrovečerná 

Je ticho, v ten večer, len mesiac jasne svieti.

Dobrôt plný stôl, je štedro prestretý.

Ten zvláštny pokoj, nežná svätosť,

čaro tohoto večera,

keď myšlienkami blúdim, v minulosti načieram.

 

Zvažujem rok prešlý, klady, aj zápory...

Sľubujem, že budem lepší!

Len dúfam, že nazabudnem čo som sľúbil !?

Mať ľudí rád, učiť sa ľúbiť.

 

Je ľahké ľúbiť toho, čo ľúbi teba...,

hovorím o inej láske, o láske čo prišla z neba.

Ako mám ľúbiť takou láskou ? Vravím, nemožné !

On však vraví, dá sa to !

Keď zomrieš sebe a narodíš sa z neba...

 

Sú dvoje vianoce, sviatky, čo do histórie hľadia

a tie druhé, narodenie, môjho srdca obživenie.

Bol som mŕtvy, teraz žijem !

Už nebudem nikdy sám... vždy budem s Ním, s Ježišom.

On dáva zmysel mne i celým Vianociam.

 

Vianoce, sú sviatky radosti,

keď vtelený bol Kristus z výsosti.

Raduj sa, veď narodil sa pre Teba !

Zažeň tieň, tak nesmúť, viac netreba.

 


 

Getsemané

Šedivá hmla a tma už vládne

v korunách olív v Getsemané.

Ježiš tu kľačí a potí sa krvou,

prežíva muky pekelné!

 

Obďaleč leží družina "verná",

vraví im:"Modlite sa, bdejte so mnou !"

Do očí unavených spánok sa tlačí,

zaspali všetci, len Majster bdie...

 

V diaľke sa mihoce svetlo zrádne,

počuť už kroky, jazyky zlé.

Ohnivé fakle im svietia do tváre,

zúrivé pohľady zlovestné.

 

Judáš sa plazí pobozkať Krista,

falošným bozkom studeným.

Peter meč tasí, bráni Majstra,

výkrik hmlu pretne, bolestný!

 

"Nebojuj mečom!" Karhá ho Majster.

"Kto mečom bojuje, mečom zomrie!"

Dotkne sa rany, vylieči bolesť,

nechá sa zviazať pokorne.

 

Šedivá hmla a tma už vládne

v korunách olív v Getsemané.

Vzduch pretne bičom, do Jeho tváre

žoldnier sa škerí bezbožne.

 

 

Šedivá hmla a tma už vládne

v korunách olív v Getsemané.

Odišli všetci !

strach sa už šíri z Getsemané...

Ale...

Vyrástol pred nami výhonok nový,

koreň z vyprahlej zeme. 

Nemal postavy, ani dôstojnosti,

túžiť po ňom, nebudeme.

Opustený, ten muž bolestí,

do jeho očí nepozrieme.

Niesol však naše nemoci a bolesť,

všetko na seba vzal !

Že Bohom bitý je a strápený,

omylom som sa nazdal.

Prebodnutý je a skrvavený

pre moje, aj tvoje priestupky !

Trestaný, zjazvený, bičovaný,

z Jeho rán, k nám pokoj prúdi.

Strápený, pokorne na nás hľadí,

Baránok Boží, nevinný !

 

Evanjelium Lukáša 22,39-53

www.biblia.sk/sk/ekumenicky/lukas/22

Evanjelium Jána 18,1-11

Evanjelium Marka 14,32-52

Evanjelium Matúša 26,36-56

Izaiáš 53,1-12

www.biblia.sk/sk/ekumenicky/izaias/53

 

V tele Kristovom

Pane, rád vidím svojho brata sestru,

Tvoje telo v nich.

Ten organizmus lásky a bratstva,

pokoj nám náleží.

Keď padnem do prachu s láskou ma dvíhaš,

ruku mi podávaš.

Tou božou rukou môžeš byť aj ty, človeče,

nechaj sa použiť.

 

S Ježišom vždy nádherné je žiť,

Chcem Jemu, stále verný byť.

On mi dáva svoje Telo prevzácne,

Ja môžem jesť a piť to, čo On chce.

 

Keď padnem do prachu,

Pán ma dvíha, ruku mi podáva.

Tou božou rukou môžeš byť aj ty,

nechaj sa použiť !

Tak tvorí Ježiš spoločenstvo lásky,

záujmu, radosti,

kde nemá miesto závisť, ani klamstvo,

len Ježiš Kristus v nás.

www.biblia.sk/sk/ekumenicky/1-korintskym/12

 

 

 

Takéto ovečky boli so mnou na izbe, keď som bol na návšteve v nejakom veľkom meste. Volalo sa Praha a bolo veľmi, veľmi ďaleko. Tuším až niekde v zahraničí, aj keď neviem čo to znamená, ale tak mi to povedal môj ocko. Preto aj ja Vám to takto vravím. V zahraničí...! Ovečky sa mi veľmi páčili a tak som si ich zobral domov. Aspoň ich podobu. Však sú krásne... 

 

A boli tam so mnou, v tej Prahe, aj pastierikovia, čo tie moje ovečky pásli. Aj tých som si zobral domov,  lebo sme sa skamarátili. Dievčatko a chlapček ma budú sprevádzať aj na tejto mojej stránke. Určite sa skamrátia aj s Vami, len sa na nich usmievajte a pochváľte ich, ako statočne tie moje ovečky pasú.

Nezmysel, je nezmysel

Len blázon verí v náhodu sveta,

že nič nemá zmysel a nič nemá plán.

Len blázon verí v slepý osud, čo riadi jeho kroky,

vtedy nemá prečo rásť a dozrievať.

 

Keď lúka žiari farbami kvetov,

kto im dal kvitnúť a kto im dal rásť?

Keď jeleň ryčí,

keď mačka pradie,

keď vtáčik si hniezdo uvije.

Keď more šumí,

keď vietor lístie jemným bozkom pohládza,

keď slnko svieti,

keď hviezda padá,

kto to všetko riadi a v svojich rukách má ?

 

Boh drží nitky tohoto sveta,

bez Neho nič nie je, len prázdna tma.

On stvoril vesmír, stvoril človeka,

vdýchol nám život, len On ho môže dať.

Boh stvoril vesmír, stvoril aj teba,

vdýchol ti život, len Boh ho môže dať.

 

Siloe

Ježiš vraví: " Ja som svetlo sveta",

On svieti Slovom, lieči nás.

Uzdravuje ducha i telo,

uzdravil aj slepého.

Pán pľuvol na zem, urobil blato,

potrel mu oči, povedal: "Choď!

V rybníku Siloe umy si tvár,

aby si videl, čo ti dám!"

 

Pán pľuvol na zem, urobil blato,

potrel mu oči, povedal: "Choď!"

V rybníku Siloe umyl si tvár,

svetlo uvidel, Pán mu ho daroval.

 

Neustáva, je trpezlivý,

s láskou sa vždy ku mne skláňa.

Na drevo kríža pribil moje viny,

s milosťou hľadí k mojim slabostiam.

On používa, obyčajné blato,

zobral si ma do svojich rúk.

On modeluje môj život,

chválim Ťa Pane, vďaka Ti za to !

Evanjelim Jána 9,1-6

www.biblia.sk/sk/ekumenicky/jan/9