26.8.2018:  moja Pohrebná rozlúčka v Zlatom, kde leží aj moje už ,,staré,, nepotrebné telo. Moje doterajšie vezenie. Raz dostanem nové, suprové, oslávené...

A toto tam o mne čítali:

Alexik sa narodil na Veľký piatok, 10.4.2009, v Bardejove. Prežil život plný zápasov,  ale aj mnohých radostí  v kruhu svojich najbližších a priateľov.  Mal rád spoločnosť ľudí a nikdy nechcel byť sám. Vždy čakal, že za ním niekto príde.  Čakanie - to slovo skutočne  charakterizuje jeho život. Čakal na milé slovo, čakal na dotyky, na ľudské ruky, čakal na lásku, čakal na človeka, čakal na Hospodina.  Svoj život prežil doma, v rodine. Najprv na sídlisku Vinbarg  v Bardejove a posledné dva roky  v Zlatom.  

Alexkovu liečebnú starostlivosť zabezpečovali  lekári a fyzioterapeuti  v Bratislave, Košiciach, Prešove,Bardejove a v Zlatom. Navštevoval DSS Slniečko a Centrum včasnej intervencie v Prešove. Posledné dva roky,  bol  najmladším členom spoločenstva  Domova sociálnych služieb EGíDIUS 

v Bardejove.

Náš synček, braček a kamarát, tichúčko odišiel  do náručia Hospodina v piatok ráno, 24.8.2018 a dožil sa deväť rokov, štyri mesiace a štrnásť dní.  Žil krátko, predsa však zanechal hlboké stopy v našich srdciach.

Dnes sa s ním lúčia jeho najbližší, mamka, ocko, brat Marek  a Samko s manželkou Miladkou.

Tiež sa s ním lúči celá  naša rodina, blízka či ďaleká, kamráti, tety a ujovia, známi  i neznámi.

Lúčia sa s ním ,, Inak obdarené,,  deti, s ktorými zdieľal svoje spoločné radosti, či starosti.

Lúči sa s ním spoločenstvo cirkvi v Zlatom a Bardejove i celá obec  Zlaté.

Alexik dovidenia.  

Stretneme sa u Ježiša.

 

A ešte Pohrebný príhovor brata farára J.Majera: Pohrebný príhovor Alexander Hrivňák.docx (20,9 kB)

 

Ďakujem všetkým, ktorí sa prišli so mnou rozlúčiť, ale hlavne tým, ktorí ku mne prišli aj vtedy, keď som bol ešte pozemšťanom. Ľudkovia vedzte, nikdy nenechávajte trpiacich pozemšťanov v ich trápení osamote. Nebešťania už návštevy pozemšťanov nepotrebujú...tí, už majú naplnené všetky potreby. Ale pozemšťania ich potrebujú veľmi. Prosím Vás ľudkovia, navzájom si znášajte bremaná svojích utrpení!

 

 

 

24.8.2018  Dôležitý dátum v mojem živote

Dnes som odišiel do neba! Odišiel som domov...

Bol som pozemšťan. Bolo to zvláštne. Veľa som trpel, ale predsa to nebolo zbytočné. Stretol som tam rôznych ľudí...  niekto sa odvážil so mnou stretnúť a niekto nie. Škoda, chcel som spoznať všetkých. Teraz som už nebešťan a budem čakať na Vás, milí moji...

 

Môj pokrvný najstarší bračekovec Samko, sa bude ženiť !

Ale ten čas letí, ako voda dolu potokom.

Link na stránku

 

27.6.2018: Polievka pomoci. Tak takúto polievočku pre mňa navarili v Bardejove. Ďakujem všetkým hladným.

www.facebook.com/polievkapomoci/

Ahojte. Volám sa Alex a tiež papám polievku. Už deväť rokov ju papám a predstavte si, furt neviem,  či ju mám rád?!  Neviem totiž, ako chutí! Polievka pomoci tečie do môjho brucha hadičkou. S mojím jazykom sa vôbec nestretne a  sem-tam, v poslednej dobe často, sa vráti do mojích úst, ale to už vôbec nie je chutná. Vtedy je už hnusná a skôr je to polievka nepomoci, alebo polievka nemoci! Prečo? Lebo mi zatečie do pľúc a tam robí šarapatu.  Musím ju potom vykašľať cez ďalšiu hadičku, čo mám namontovanú pod bradou. Je to môj bublifuk. Niekedy to však nejde a vtedy potrebujem pomoc mojich rodičov, alebo mojich bračekovcov.  Naštartujú odsávačku bubliniek a polievočku nemoci  z pľúc odsajú.   Sám si nepomôžem.

A mimochodom, zabudol som Vám popriať dobrú chuť :)  Prepáčte mi, že som na to zabudol a teraz, takto úplne nevhodne to sem  podsúvam. Dúfam, že vám bude polievka pomoci chutiť, aj napriek mojej  netaktnosti. Predsa, som ešte len dieťa a neviem čo je kedy vhodné...

Potešili ste ma, že ste si objednali túto polievku pomoci, čo pomáha druhým a dnes konkrétne práve mne.  Je to krásne, keď okrem vlastnej polievočky, niekedy zohrejeme polievočku aj  druhým.

Dakujem Vám a ešte raz Vám prajem dobrú chuť.

 Fotka Polievka pomoci.

Miriamka

Dnes mi priniesli pozdrav moji rodičia, od mojej kamošky Miriamky. Ďakujem kamoška moja            a posielam Ti pusu do Starej Ľubovne.

https://www.miriamkapauculova.estranky.sk/

Miriamka je krásne dievčatko.Určite jej tiež pošlite pusu!

 

 

 

 

Prekvapenie

Zostal som stáť ako prikovaný. Nevedel som, čo mám povedať, len to, že neviem čo mám povedať. Nečakal som to, ani mi to vôbec nenapadlo... Nuž, ale veci sa dejú, aj keď ich nečakáte a vtedy je to nejkrajšie. Krásne nepripravený, som zo seba vyžmýkal zopár nepripravených slov. Takéto veci sa mi nedejú často, ale v poslednej dobe sa mi to stáva. Prakvapenie ma stále prekvapí!  

Milí moji, ocko sa mi tu rozrečnil. Musel som ho zastaviť, aby nezačal koktať. Keď je prekvapený, tak ťažko hľadá slová a vtedy mu musím pomôcť, nech sa nezamoce... :)   Neviete o čom rozprával? Nevadí, ani ja neviem, ale ten kto tam bol, vie... 

Krásny celý rok 2018 Vám všetkým prajem.

 

-------------------------------------------------------------------------------

 

Vianoce 2017 - Nový Rok 2018  a máme to za sebou :)

Priletel k nám niekto z Košíc, tak ako pred rokom, Telekom anjeli. Veľmi ma potešili, že na mňa nezabudli... to sa naozaj cení. Jedna vec je totiž niečo dobré začať, ale ešte oveľa viac, je pri tom zotrvať.   Aj Janíčko z perníkovej chalúpky ma navštívil: medovník panáčik - kópia.jpg (238,9 kB)

---------------------------------------------------------------------------------- 

Zlatí, v Zlatom

Môj ocko vybehol v spodnom prádle do vstupnej chodby, lebo niekto neodkladne vyzváňa na zvonček. Bim-bom, bim-bom. Bim-bom, bim-bom! Kto to je, myslím si. Možno niekto z rodiny...    v tom prípade by som to spodné prádlo na ockovom zadku ešte nejako prehltol, ale čo ak je to niekto cudzí!? Tak to bude hanba! Oco zase s holým zadkom! S holým zadkom prišiel, ako vravela teta a s holým zadkom aj furt behá. To je predsa škandál, takto sa znemožniť pred cudzími! Veď som mu vravel, keď niekto zvoní, tak sa obleč prv, ako otvoríš! Ale on nie, on mi musí robiť hanbu! Nešťastný ja domapán. 

Boli cudzí?  Nie, myslím že nie, lebo na mňa mysleli, alebo skôr, že nemysleli len na seba. Aj keď neviem presne, kto to na mňa myslel, predsa nebol cudzí... teta, ujo, dedko Ferko, Jožko,Vierka, Mirka,Zdenko. Malí, veľkí, tuční, chudí, fúzatí i plešatí. Mladí, starí, kučeraví, bradatí i strapatí. 

Ďakujem Vám zlatí v Zlatom.

----------------------------------------------------------------------------------

 

19.10.2017    Hubeňour

Ako to povedať v slovenčine?  V češtine je to jasné a zároveň krásne. Teraz však konkrétne o nás doma. Hubeňour som samozrejme ja a moji rodičia sú skôr tlouštíci. Ako to však povedať v slovenčine... hubeňour = schudlík, alebo chudáčik, alebo vyziablik a tlouštík = okruhliačik, alebo tučniačik, alebo ináč si domysli.  Ja som krásny hubeňour, áno som chudý ako špagetka, ale to nie je všetko čím som, hub/hap/totiž v angličtine znamená rozbočovač. Nuž, zdá sa, prišiel som sem, aby som niečo, alebo skôr niekoho rozbočil. Zastav sa, uvažuj a potom si vyber smer. Rozboč, alebo možno skôr odboč! Zanechaj svoju doterajšiu cestu a vydaj sa novým smerom.  Som Alex, hubeňour - rozbočovač. Prosím Ťa priateľu, zastav sa, pouvažuj a potom odboč správnym smerom. Po ceste správnym smerom sa zastav aj pri mne doma. Už vopred Ti za to ďakujem.

 

Veľká noc 

je tu zase, Kristus vstal z mŕtvych a ja som si pripomenul že som sa narodil osem rokov dozadu. Mám už osem rokov!

Prajem všetkým pokojné prežitie sviatkov, bez žlčníkových záchvatov. :)

Tombola pre mňa

Sedia spolu a dumajú, komu tú tombolu darujeme... zavoláme Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt smajliktetuške Emuške a opýtame sa.  Tetuška Emuška volá ocka a ocko volá mamke. Potom ešte volá ujo Peťo a teta čo som jej meno zabudol... prepáč teta a že vraj tombola bude moja. Super, teším sa! Tombolu som ešte nikdy nevyhral. Prišiel list od uja riaditeľa Mariána a aj tombola došla... Ďakujem Vám žiaci a učitelia Evanjelickej spojenej školy v Prešove, že ste sa tak roztombolili... ale som sa zamotal v tom slove zložitom, myslím že to je nové slovo do slovníka slovenského jazyka. Roztomboliť sa, sloveso ako hrom, však? Slovo hodné veľkého muža, mňa, Alexandra bublíka, ale hlavne Vás, žiaci a učitelia, že ste sa tak rozfilantropili. 

Takže, zopakujme si učivo ešte raz: roztomboliť sa = rozfilantropiť sa Súvisiaci obrázok

 

 

Darček

Mama upratala náš byt. Vždy to tak robieva, keď má niekto prísť. Ale zase nie tak úplne, veď na to predsa pri mne nemá  čas... len to tak trošku prebehla.    Však ma  rozumiete?

Prišli dve tety, Martinka a Zuzanka, „vraňarky“, jedna krajšia ako druhá, vycifrované, voňavé, veľmi sa mi tetušky páčili. Viete, to sa počíta, veď ku mne merali cestu, až z Košíc.  Ja už  viem prečo a prezradím to aj Vám, ak si to dočítate do konca...

Nuž, bolo to asi takto...

Ocko priniesol domov správu, že vraj v jeho firme sa ľudia rozhodli, že urobia zbierku, aj pre mňa. Ja totiž nie som sám, taký krásny, mám aj kamarátov ktorých nepoznám, ale sme tak trošku spriaznené duše... sme jednoducho iní.

Telekom anjeli sa volajú, tí  kolegovci môjho ocka.  Nó viete, čo robili tú zbierku, čo nelietajú len v svojich snoch , ale nohami pevne stoja na zemi a radšej pomáhajú druhým. Je čas snívať, ale je aj čas, naozaj žiť. Aj ja často snívam a isto vám nemusím vravieť o čom, ale keď je treba naozaj žiť, tak žijem. U mňa to nie je ľahké, žiť, ale nie je to sen, ani fikcia, je to naozajstný život, zo všetkým čo prináša.

Ďakujem Vám, anjeli, že ste nezostali len pri snívaní, ale naozaj žijete aj pre druhých...

 

 otvor si foto:  DSC_2810.jpg (1,2 MB)

 

 

Aj tento rok mi môžete darovať 2% z dane:

 

OZ PRO FAMILIA-BARDEJOV

085 01 Bardejov, Dlhý Rad 1426/13

Identifikačné číslo: 42073529

https://rozhodni.sk/

 

 

BANKA moja

ZUNO končí a ja s ňou tiež končím. Už ju viac nechcem! Je nestála a nedá sa jej veriť. Zahýba mi, potvora jedna... Prešiel som k druhej banke:

UNI CREDIT BANK - číslo účtu:   SK17 1111 0000 0012 1391 3000

 

 

 

 

25.12.2016 Narodil sa Kristus Pán

Aj pre mňa sa narodil, aj mňa vyslobodil, hoci sa to nezdá...

som stále vo vezení vlastného tela. Ale predsa, aj pre mňa...

Aj keď telo slabé mám, duchom som pri Tebe blízko, naisto!

V mojej slabosti sa Božia moc dokonáva, tak ako Pavol vyznáva.

Možno nie priamo pri mne, či na mojom tele, ale skrze mňa...

Ach to božie ale, keď Boh dáva, nie vždy je to ľahké, či sladké...

veď liek často horký býva a uzdravenie bolí.

Musí bolieť, lebo ináč sa nedá, ucho zdravé hluché býva, počúva až keď trpí.

Tŕň ma hryzie až do krvi, hoci som tri krát i viac krát prosil...

musím to však zniesť, veď dosť mám božej milosti.

Boh nezobral mi slabosť, ale dal mi milosť tú slabosť znášať.

Nemám z toho radosť, lebo to bolí, ale

a zase to božie ale, ale ináč sa nedá, raz to prebolí...

 

Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,

na tvári úsmev zmrzol nám, radujme sa.

Z života čistého, z rodu kráľovského,

aj mne, aj tebe bratu, sestrička, narodil sa.

 

 

 

Pelíšky - pravobočky

Do tváre mi hľadíš, pankáča vidíš. Do očí mi hľadíš, nič nevidím a ty, pre slzy, tiež len rozmazaný face. Z profilu ma vezmeš, krásne vejáre uzrieš a to vôbec nepreháňam, ver mi, sú naozaj moje.  Rimmel london nemám a ani nepotrebujem a predsa keď oči otvorím, mihalnicou si obočie učešem. Otoč ma na bok a brečtaniky sa s pelíškami ruvajú na mojej hlávke. Brečtaniky, to sú také potmehútske kotúľkovité vlásky na mojej štici pod pankáčom a pelíšky sú pre mňa nové... o nich som ani nevedel, lebo sú vzadu a tam si nedovidím. Len som o nich počul. Na nich často ležím a prevaľujem hlávku hore dole, doľava, ale hlavne doprava. Som totiž vpravobočka. Pelíšky sú také huňaté vlásky, čo na nich moja hlávka leží. Je to také tesnenie medzi hlavou a matracom, alebo niečim iným. Našuchorili sa ako kvočka na vajíčkach a sú z nich pelíšky.

Takže pozor, vpravo hľaď, pelišky našuchoriť a bublinkovať!

Do tváre mi hľadíš, pankáča vidíš... ale čo, keď neprídeš, nič neuvidíš.

Domčúrik

Aaa, aby som nezabudol, dostavali sme... Presťahoval som sa do nového malého domčúrika, čo môj ujo sváko nazval Tri groše. Ach nie, nie Tri groše, ale Tri garáže... Tak vyzerá, ako tri garáže spojené dokopy. Nuž naozaj, ale mne sa páči, lebo v ňom teraz bývam a čo je moje to sa počíta. Však? Stál však nie tri, ale štyry groše. Povedal oco a pri tom sa kyslo usmieval. Viete tak cez zuby, umelo americky...  

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ) emoticon

 

 

26.9.2016  Jajbolíto!

Kde bolelo, tam bolelo, bolí ma dnes všetko od hlavy, až po päty!

Trošku sa šuchnem, vpravo bok sa upnem, ako luk sa natiahnem. 

Strunka dystonická, natiahnutá do prasknutia, rozladená bolesťou...

Nalaď ma!  Prosím...  Skôr, než ma bolesť skosí. Vytrhni ma, však neroztrhni, prosím...

Jaj, bolí ma to! Stŕpnutý som bolesťou, kým neprídeš Ty. Môžeš, ak chceš a viem že chceš...

Ja čakám pri Betezde, na elektrickej zastávke, kedy už prídeš?!

Ja čakám, pozerám do diaľky, ušami hľadím a očami skúmam mihotajúce sa svetlo.

Si to Ty?!

Ja čakám a Ty, na čo čakáš?! Príď už a odnes ma... chcem sa okúpať a budem čistý.

Tak už prebor tú strechu a spusť ma, hore... 

Nechcem už trpieť, ale nech sa stane nie ako ja, ale ako Ty chceš... Pane.

 

 

3.8.2016 Omrvinky

Matúš 15,27

Omrvinky padajú zo stola a pod stolom sa klbčia šteňatá. Neúnavne bojujú o kúsok svojho šťastia. Im ide hlavne o brušká a nám určite tiež...       Kúsok omrvinky pre mňa, by sa nenašlo?  

Omrvinka moja, kde si?! 

Nuž čo, vrhnem sa medzi tie štence a niečo sa mi snáď ujde...

 

 

10.5.2016   JIS Košice

Mám vodu. Nie však vo vani, ani v pohári, ale okolo pľúc. Museli ma prederaviť, aby voda vytiekla. Tlačila mi na pľúca a ja som nemohol dýchať. Potvora jedna! Bez nej sa nedá žiť, ale keď je na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase, je s ňou problém. Voda je dobrý sluha, ale zlý pán, práve tak ako oheň.  Až som z toho schudol, no veď na mna pozri!  Aspoň že mamka už môže by so mnou.

Myslite na mňa v modlitbe, snáď sa mi ujde nejaká omrvinka...

 

 

 

22.4.2016  JiS Prešov

Už som dávno nebol sám, bez mojich najbližších, bez mamky, bez ocka, bez mojich veľkých bratov. Mám zápal pľúc a skončil som na intenzívke v Prešove. Dýcham len na pravú stranu a ide to ťažko... Najhoršie však je, že tu nemôže byť so mnou moja mamka. Nedovolili jej to, aj keď sa ocko o to snažil. Doktor nechcel povoliť.  Nuž skúsim to nejako zvládnuť! Tak mi Bože pomáhaj!

Kukni  film 

14.4.2016

https://krestanskyfilm.blogspot.sk/

Pozri si nejaký film na tejto stránke, alebo si pozri rovno všetky.

 

Ježiško z KE

Prišiel mi balík z Košic. Vraňare mi poslali a čo ja viem kto ešte... Ďakujem telekoumáci.

 

 

 

 

 

 

 

Jarmila Gočová- Benková je už doma... smútime, ale sme plní neochvejnej viery, že je doma...

Predvianočný zhon, množstvo  ľudí na cestách a preplnené obchodné centrá. Aj dnešný deň bol takýto. Pracovný stres a všedné povinnosti  života mi pripomínajú, že najlepšie je doma.  Môžem sa ukryť pred svetom  a zase  sa trošku nadýchnuť. Doma s rodinou, s priateľmi...  Je to však naozaj tak?  Kde je môj naozajstný domov?  Kde je  ten dom, ktorý sa časom nerozpadne a kde sú tí priatelia čo ich nikdy nesklamem?  Kde  a v čom je moja budúcnosť?!   

2.Korintským  5,1-10

Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach.   2  Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba,   3  lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí.   4  Lebo my, ktorí sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné.   5  A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.   6  Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána,   7  lebo žijeme vierou, a nie videním!   8  Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom.   9  Preto či prebývame (v tele), a či sa vysťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjemní.   10  Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval..  

Apoštol Pavol píše korintským kresťanom  a preto si najprv povedzme, kto je kresťan, aby bolo jasné, komu je tento text adresovaný. Použijem na to evanjelium Jánovo  o vzkriesení  Lazara.  Ján 11, 25-26

Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie,   26  a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?

Či veríš tomu? , že ťa Pán Ježiš  Duchom Svätým vzkriesil a povolal, čiže znovu zrodil  zo smrti do života a aj žiješ v Ňom, v Ježišovi, ako zaštepená ratolesť do kmeňa, ktorá prináša ovocie, čiže skutky viery?  Ak áno, tak si kresťan...  Či veríš tomu?!

Pamätajme však všetci, že viera bez skutkov je mŕtva  a naopak skutky bez viery, nás tiež nezachránia! 

 

Pavol píše o našom telesnom príbytku  o našom tele, ktoré sa časom zborí, čiže telesne zomrieme.  Ale hovorí  aj o príbytku nebeskom, ktoré nám pripravil  Pán. Je to večný domov v ktorom bude pokračovať náš duchovný život, ktorý sme dostali  skrze Ducha Svätého už tu, teraz, na tejto zemi.  Tento duchovný život sa však nedá získať po našej telesnej smrti. O tom, kde budeme stáť  na poslednom súde sa rozhoduje tu a teraz, v tejto časnosti.  Naše telo nás však veľmi obmedzuje a často nepríjemne pokúša a zvádza. Hoci sme kresťania, predsa sme ako keby uväznení  vo vlastnom tele.  Sme nahí smrteľní , avšak túžime byť oblečení  do duchovného nesmrteľného tela.  Presne tak, ako o tom apoštol na inom mieste vyznáva:  Rimanom  7,18-24

Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal.   19  Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem.   20  Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.   21  Pre mňa, ktorý chcem konať dobré, nachádzam teda zákon, že zlé je pri mne.   22  Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom,   23  ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch.   24  Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?

Ale potom ten text pokračuje ďalej a zúfalstvo Pavlovo sa zrazu premení na víťazstvo v Pánovi Ježišovi Kristovi. Čítajme teda ďalej:  Rimanom 7,25a; Rimanom 8,1-18

Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána!

Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi a nechodia podľa toho, ale podľa ducha.   2  Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti.   3  Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil,   4  aby sa právna požiadavka zákona uplatnila v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha.   5  Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne.   6  A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj!   7  Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu.   8  Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu.   9  Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.   10  Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť.   11  A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás. 

A tak teda, bratia, povinní sme nežiť telu podľa tela,   13  lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí.   14  Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží.   15  Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!   16  A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.   17  Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.   18  Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.

Však sú to úžasné zasľúbenia?!  Synovia  a dcéry, deti Božie, dedičia Boží a spoludedičia Kristovi... áno,  to všetko je nám dané, môžeme si to vierou privlastniť a stane  sa to skutočnosťou nášho života.

Je to možné, lebo Boh nás k tomu uspôsobil, ako hovorí dnešný text, závdavkom Ducha.  Čo to však znamená?  Použijem názorný príklad z rodinného života. Keď sa dieťa narodí je bezmocné a potrebuje opateru. Rodičia sa oň starajú postupne sa naučí chodiť, rozprávať, naučí sa samé papať atď.  To s nami robí Boh.  Duchovne sa narodíme a potrebujeme duchovného opatrovníka, ktorý nás učí chodiť, rozprávať, jesť... Bez Ducha Svätého sa nemôžeme  narodiť, ani žiť v božej rodine.  V duchovnej rodine, však na rozdiel od telesnej platí, že čím viac duchovne dospievame, tým viac si uvedomujeme závislosť na  Otcovi.  Na začiatku dostaneme závdavok Ducha, aby sme rástli a časom dospievali k plnosti Ducha. K úplnej zrelosti však dospejeme až vo večnosti. Bráni nám v tom naše telo, lebo ako vraví náš dnešný text v 6 verši:  dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána, lebo žijeme vierou a nie videním! Ale napriek tomu sme dobrej mysle, lebo vieme že náš smer je správny a náš cieľ slávny.  Preto či žijeme a či umierame  chceme byť Bohu vždy príjemní.  

Všetci, či veriaci, či neveriaci sa totiž postavíme pred  sudcu živých a mŕtvych.  Ježiš je pre veriacich milostivým záchrancom a pre neveriacich spravodlivým sudcom.  To je slovo o poslednom súde, ale pamätajme aj na to, že hriech človeka, či veriaceho, či neveriaceho nesie vždy svoje následky.  Ak si myslíš, že si kresťan a môžeš si robiť čo chceš, lebo ti to Boh odpustí... mýliš sa! Žiješ v sebaklame!  Súd Boží totiž začína od domu Božieho, čiže od Božieho ľudu.  Boh si najprv zametá pred vlastným prahom a až potom inde.  O tom čítame v:  1.Petra 4, 15,17-19

Len nech nikto z vás (poz.aut. kresťanov) netrpí ako vrah, zlodej, zločinec alebo všetečník;  

Lebo už je čas, aby sa začal súd od domu Božieho. A keď sa najprv od nás začína, akýže bude koniec tých, čo sú neposlušní evanjeliu Božiemu?   18  Veď keď spravodlivý len-len, že obstojí, kde sa podeje bezbožník a hriešnik?   19  A preto aj tí, čo trpia podľa vôle Božej, nech dobre konajú a porúčajú duše vernému Stvoriteľovi. 

Každý teda, musí prijať dobré, či zlé, ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval. Toto však nie sú slová o večnom zatratení, alebo o spasení, lebo spásu si nemôžeme zaslúžiť skutkami. Spásu nám získal  Pán Ježiš, jedinečným  a neopakovateľným skutkom lásky na dreve kríža.  Nič a nikto iný!

 

 

Predvianočný zhon, množstvo  ľudí na cestách a preplnené obchodné centrá. Aj dnešný deň bol takýto. Pracovný stres a všedné povinnosti  života mi pripomínajú, že najlepšie je doma.  Dnešný večer a životný príbeh našej sestry Jarky nám však všetkým pripomína, že najlepšie je doma, v náručí milujúceho Boha.

                                                         Či veríš tomu?!

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

VARIO 

Zabudol som sa pochváliť. Mám novú odsávačku bubliniek VARIO 18 AC/DC. Je naozaj veľmi tichá a v noci ma nebudí.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt medela varioVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt medela varioVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt medela vario

Fajn. Priviezla mi ju moja sesternička Alžbetka z Anglicka. 

Ďakujem dárcom:  SF Slovak Telekom a.s. ; OZ Telkom ; SOZ PT ; Pneuservis Milend

 

 

Puccini

Ahojte, priatelia. Mám nové meno, ktoré mi vymyslel ocko. Alexandro Puccini (Pučíny). Nie som síce skladateľ hudby,ale pučím sa, až mi oči z jamiek vychádzajú. Prečo sa pučím, lebo musím... ináč sa nedá.

 

Ináč, aj keď sa pučím, prajem Vám všetkým pokojný advent. Užite si to...

Pochová veda Boha?   Prednáška Johna Lennoxa: oporúčam

https://www.youtube.com/watch?v=ugHb5t3HEwQ

 

22.12.2014  Švihinski

Máme susedov a tí sa volajú ,, Vyhinskí,, a my sme si dali po posledných rodinných skúsenostiach meno ,,Švihinskí,,.  Celkom by nám to pristalo... Ale musíme sa tomu vyhnúť, žeby nám z toho malo švihnúť!   A ani vyhynúť nechceme..., ale to veru, už nie je v našich rukách...

10.11.2014  Moja kamoška Emmka odišla... 31.10.2014  

Ahoj Emmka, určite sa stretneme... neviem kedy ?  ale načo vedieť...

Emmka poslala aj list, tak ak chcete, tak čítajte:

 

 

List z nebies, od Emmky

Sedím si úplne sama a píšem list. Aby ste ma správne pochopili ja vôbec nie som sama, 

len sama sedím, predstavte si, úplne sama...  a vlastne vôbec nesedím ale akosi sa vznášam ...  a vlastne ten list vôbec nepíšem, ale len tak si ho myslím...

A nie som sama, lebo je tu obrovská rodina nebešťanov 

a je tu aj moja kamoška Soňka,                         

ale hlavne, je tu Veľký Dobrý  UJO.

Mami , oci, nemusíte sa o mňa báť, je o mňa postarané a je mi tu fakt dobre.  

Už nie som obmedzená mojím pozemským telom, už žiadne bolesti, 

žiadne záchvaty, žiadna zápcha,

mami, už žiadne trápenie... 

Viem,  že vám je smutno, ale snáď vás tento môj list poteší...  

Odišla som naozaj rýchlo, ale ináč to nešlo... 

Veľký UJO si ma  zobral  k sebe...  Aj on trpel  a vie, čo je to za fuška... 

Je to pre vás, mojich najbližších,  určite ťažké, ale je to tak dobre...  

verte mi... Veľký UJO sa nikdy nemýli...

Aby som nezabudla, mám vás od Neho pozdraviť a že ďakuje za starostlivosť, 

ktorú ste mi počas takmer deviatich rokov preukázali.  

Mami, oci, Veľký UJO je naozaj úžasný ujo, myslite na Neho...

 

Mám však tiež pozdraviť aj všetkých ostatných pozemšťanov. 

Veľký UJO  posiela okrem pozdravu, aj tento odkaz: parafrázujem

,,Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili ... 

však čokoľvek ste neurobili, mne ste neurobili... ,,

Povedal  mi, že ak venujete svoj čas a pozornosť tým najmenším, najslabším a očami sveta videné, 

najnepotrebnejším, venujete sa vlastne Jemu...  Veľkému Dobrému UJOVI.  

Myslite na to a vždy pamätajte v modlitbe, ale aj skutkom lásky,  na tých najslabších.

 

Nuž,  čo som chcela povedať som povedala, ale ešte vám chcem všetkým popriať, 

aby ste spolu nažívali v láske,  porozumení a vzájomnom odpustení...

 

Všetko dobré Vám praje,  Emmuška, teraz už  nebeská... :)

 

PS:   Mami, oci, za všetko ďakujem a verím, že dovidenia...

 

 

 

 

 

 

 

 

,,5,,

Ozaj, zabudol som sa pochváliť, ja už mám pät rokov. Okrúhlô jubileum som mal 10.4.2014.

Som frajer...

Mamka mi upiekla bublaninku a potom zmixovanú som ju spapal.    Keď som ju však zjedol, nechcela mi zostať v brušku, ale že si pôjde zase von... Nuž, nezbeda jedna, nevedela nájsť cestu a zablúdila do priedušiek. Tak som ju musel vybublinkovať cez moj bublifuk. Beťár bublanina! Zgrcla sa mi v krku...     Musím však uznať,  že v pôvodnom stave bola dobrá. Keď som ju však prepracoval, už taká dobrá nebola...

Odpúšťam jej však, lebo sa volá bublanina a ja som bublík.  Sme takmer rodina... a hlavne keď ju piekla mamka.

 

 

 

Môj, náš Penúel...

 

https://www.biblia.sk/

 

Videl som a stále vidím Boha ukrižovaného a potom predsa slávne vzkrieseného Krista. Len tam môžem vidieť Boha a predsa nezomrieť. Je to zápas, je to boj až na smrť. Ježiš bojuje za mňa až do krvi !  Ako však môžem bojovať ja ? V tomto zápase je mojou jedinou správnou zbraňou, bezpodmienečná  kapitulácia, kapitulácia pred Bohom.  Ako sa prejaví ?  Tak, že sa držím Boha, nepustím sa, aj keď krívam, alebo mám zranenú dušu. Prehral som, ale predsa som víťaz !? Ako je to možné? Moja kapitulácia môže byť víťazstvom jedine v Kristovi, lebo len On ma môže požehnať a dať mi život tu teraz i neskôr navždy...  Len u Boha môžem nájsť skutočnú zachraňujúcu milosť!

Jákob sa drží Krista pri potoku Jabbok a my sa držíme Krista na Golgote. Golgota je náš Penúel...

 

Požehnané sviatky prajeme všetkým :)

 

 

 

Ako je Hrad prepevný pre mňa, tak je aj pre teba... priateľu, bratu... či o tom vieš, alebo nie.     Hrad je a zostane  hradom aj keď ho nevidím. A k tomu, veru, ja mám čo povedať. Ver mi !!! Nevidím a predsa nie je nič zreteľnejšie, ako práve toto...

Pozri, ale hlavne si vypočuj video:

chcemviac.com/index.php/component/content/article/93-vsetky-clanky/special/video/774-v-hrad-prepevn%C3%BD

CD si môžete zakúpiť na stránke www.eshop.evs.sk

 

 

 

 

Ja ich potrebujem... 

 

Vaše 2% mi pomôžu na 100%

            

 

 

Ja volím Kisku

Milí moji,  ja volím Kisku. Môžeš sa pridať a pomôcť dobrej veci: andrejkiska.sk/propagacia

 

 

 

 

 

 

Nechápeš?! Prečítaj si to a možno aspoň trošku pochopíš...

autor: Julie Keon - mamička

CO BYCH TI ŘEKLA... 

Přestože jsem měla plné ruce práce s dcerou, kterou jsem se pokoušela uklidnit po obzvláště náročném a bolestivém vyšetření u zubaře, cítila jsem, že nás někdo pozoruje. Zvedla jsem hlavu a viděla Tě, jak nás pozoruješ přes celou čekárnu. Nevěnovala jsem tomu velkou pozornost, dávno mně přestaly vadit zvědavé pohledy lidí - zvykla jsem si na ně. Dcera se narodila před sedmi a půl lety a po náhlém nedostatku kyslíku při porodu navždy změnila směr našich životů. Je možné, že se naše životy začaly vyvíjet přesně tak, jak nám bylo souzeno – určitě se ale nevyvíjely tak, jak jsme si je představovali a plánovali. Snažila jsem se dcerku utišit. Mluvila jsem na ni, políbila a objala ji. Chtěla jsem jí dopřát chvilku klidu před dalším traumatizujícím zážitkem dne - cestou domů. To, že trpí dětskou mozkovou obrnou, ji moc netrápí, ale onemocnění, jímž trpí, může autosedačku proměnit v mučící nástroj. Jinými slovy - obyčejná cesta domů je další zážitek, který je hoden zapomnění. Vstala jsem, abych posbírala naše věci, dceru jsem nesla v náručí. V tu chvíli jsem si všimla, že držíš miminko. Bylo těžké určit přesný věk Tvé holčičky, ale s jistotou jsem poznala, že jsi jedna z nás. Odhadla jsem, že je to nedávno, kdy se Tvůj život dramaticky změnil a Ty nyní sedíš v Dětské nemocnici a přemýšlíš: „Jak jsme se sem dostali?“ Měla jsem si hned všimnout Tvého vyděšeného výrazu v očích, protože jsem ho také kdysi měla. Předpokládám, že muž, který seděl vedle Tebe a vypadal stejně unaveně a vyděšeně, byl Tvůj manžel. Šla jsem ke dveřím a ve chvíli, kdy jsme se míjely, naše oči se střetly a já se na Tebe pousmála. Ty ses usmála také a já jsem věděla, že víš, že Ti plně rozumím. Kdybych mohla, tak bych Ti řekla že to zvládneš - i když bys tomu pravděpodobně v tu chvíli stejně nevěřila. Řekla bych Ti, že Tě možná překvapí, kolik síly a houževnatosti v sobě najdeš ve chvílích, kdy to bude zapotřebí, za předpokladu, že budeš ochotna hledat opravdu hluboko. Řekla bych Ti, aby sis vážila svých citů a vyplakala se pokaždé, kdykoli to budeš potřebovat. Budeš potřebovat energii na mnohem důležitější věci než na potlačování svých emocí. Řekla bych Ti, že ten muž, jenž sedí vedle Tebe, se s Vaší situací bude vypořádávat jinak než Ty. Že možná bude chtít celou situaci řešit útěkem. Řekla bych Ti, abys s ním měla trpělivost, protože on je taky vyděšený k smrti a jistě Tě nechce opustit. Řekla bych Ti, abys o sebe pečovala, protože jen silná a odpočatá se můžeš dobře starat o dceru. Nepodceňuj důležitost kvalitní vyvážené stravy, spánku, vitamínů a rad empatického terapeuta. Řekla bych Ti, že přijde smutek a budeš se cítit zmatená, protože jak může něco, co přináší tolik radosti způsobovat také takovou bolest? Řekla bych Ti, abys dovolila lidem vám pomoci. Naše děti bez nadsázky potřebují celý tým zkušených a odhodlaných lidí, pokud o ně má být dobře postaráno. Snaž se, aby se na výchově Tvého dítěte podílely vhodné instituce a snaž se k tomu využít všechny dostupné prostředky. Najdi někoho, kdo se naučí postarat se o Vaše dítě. Je důležité mít volno, jít s partnerem na rande...i na malou dvacetiminutovou procházku, dát si sklenku vína na terase, anebo zajít do kina. Řekla bych Ti, že jen Ty znáš své dítě nejlépe a nehledě na to, co Ti řeknou doktoři a další odborníci, kteří dozajista budou součástí Vašeho života, TY znáš odpovědi. Ty je budeš seznamovat se svým dítětem a učit je, jak s ním zacházet. Budou chvíle, kdy si nebudeš úplně jistá svou intuicí, ale po čase budeš s jistotou vědět, nakolik jsou Tvé pocity přesné jde-li o Tvé dítěte. Řekla bych Ti, aby ses nesnažila být mučedníkem. Péče o Tvé dítě bude vyžadovat neuvěřitelnou trpělivost a nepředstavitelnou energii a mohlo by se stát, že úplně vyhoříš, nebo onemocníš ve chvíli, kdy to budeš nejméně čekat. Řekla bych Ti, abys občas úplně vypustila a nechala vše na jiných lidech. Jen tak si zachováš zdravou mysl a zdravého ducha. Řekla bych Ti, abys vyhledala jiné matky se stejným osudem. Tvou životní zkušenost doopravdy mnoho lidí nemá a budeš se na této cestě cítit velmi osamocená. Především ve společnosti zdravých dětí a jejich rodičů. Ano, budeš se cítit velmi izolovaná, ale věz, že jsme tady. Budeš muset trochu hledat, ale jsme tady. Můžeš nás najít na internetu, při terapeutických setkáních nebo bloumající po chodbách dětských nemocnic. Řekla bych Ti, že budeš vědět až příliš mnoho o lidské anatomii, neurologii, gastro-enterologii, lécích …..atd., než by matka měla vědět.Řekla bych Ti, aby sis něco načetla a informovala se, ale jen do té míry, aby Tě to nezahltilo. Někdy je dostačující důvěřovat tomu, co řeknou odborníci. Dobrým zdrojem informací mohou být také jiné matky a otcové dětí jako jsou ty naše. Řekla bych Ti, že nežiješ lehký život. Je těžký, o tom není pochyb, ale Ty jsi velmi schopná a všechna ta námaha stojí za to. Asi své dítě nikdy neuvidíš promovat, nikdy mu nepůjdeš na svatbu a ani vnoučat se nedočkáš, ale ucítíš nefalšovanou radost, když se dítě poprvé zasměje ve třech letech a osmi měsících. Budeš v duchu oslavovat moment, kdy se Ti podaří s dítětem, které nemluví a nikdy mluvit nebude, navázat kontakt. Zavoláš svému partnerovi do práce, když zjistíš, že dítě přibralo 10 dkg, protože přibírání na váze je u našich dětí vždycky problém. Řeknu Ti, že budeš muset být svědkem zákroků, operací a utrpení daleko za hranicí toho, co by rodič kdy měl unést. Ale řekla bych Ti, že budeš statečná a stát vždy při svém dítěti, protože ono bude procházet bolestí a utrpením daleko za hranicí toho, co by mělo jakékoli dítě kdy zakusit. Řekla bych Ti, že Tvůj život se nebude podobat životu, jaký sis představovala. Bude to jako bys místo Itálie přistála v Holandsku. Ale po nějaké době své sny přizpůsobíš nové realitě a ta se pro Tebe stane normální. Začneš snít nové sny. Řekla bych Ti, že se může stát, že v případě náhlého zhoršení stavu dítěte se budeš dívat smrti přímo do tváře. Budeš požádána o vyplnění formuláře, který lékařům umožní neresuscitovat Tvé dítě v případě náhlých komplikací. Také se může stát, že sama budeš stát před volbou nedat dítěti první pomoc v případě zástavy srdce. Když tahle chvíle přijde, začneš panikařit při pomyšlení, že by najednou všechno mohlo skončit. Řekla bych Ti, aby ses necítila provinile v těch nejčernějších chvílích, kdy se modlíš k Bohu, aby si dítě vzal, pokud by ho to mělo ochránit od další bolesti. Může Ti to přijít otřesné, ale věz, že láska k Tvému dítěti je tak velká, že v těch chvílích uvěříš, že smrt by pro něj byla vysvobozením. Řekla bych Ti, že ostatní Tvou novou realitu nepochopí. Nemohou. Jde o velmi jedinečnou a složitou cestu na všech představitelných úrovních. Také bych Ti řekla, že lidé – třeba prodavačka, nebo pojišťovací agent, nebo kadeřnice – povedou hloupé řeči jako „Bůh dává výjimečné děti jen výjimečným matkám“, nebo „Bůh Ti naloží jenom tolik, kolik uneseš“. Přikývneš a usměješ se, ale nakonec se jim podíváš přímo do očí a řekneš jim, že tyto otřepané fráze jsou jenom hromadou sraček. Řekla bych Ti, že představa Tvé budoucnosti bude mít nahořklou příchut'. Možná si vytvoříš plán A a plán B. Plán A bude zahrnovat to, co budeš dělat, když dítě bude žít déle než předpokládanou délku života určenou odborníky. Plán B nastoupí v platnost, pokud tomu tak nebude. Příležitostně se přistihneš, jak o plánech A a B tajně přemýšlíš. Řekla bych Ti, že smutek Tě přepadne i po letech, když to budeš nejméně čekat. Třeba na něčí svatbě při tanci otce s nevěstou, nebo když uslyšíš, že se někomu narodilo miminko. Smutek Tě taky přepadne, když se poznáš v „nové“ mámě, která právě začíná stejně nelehkou cestu. Řekla bych Ti, že ji poznáš. Poznáš ji, protože ona jsi Ty před sedmi a půl lety. Budeš se k ní chtít rozběhnout a obejmout ji. Budeš jí chtít říct, že všechno bude v pořádku. Budeš ji chtít zachránit od bolesti a utrpení a od všeho neznámého. Ale řekla bych Ti, že až budeš sedět v Dětské nemocnici a uvidíš tam novou maminku a tatínka, kteří právě začínají tuto nedobrovolnou cestu, jen se na ně usměješ a projdeš kolem. Oni jdou svou vlastní cestou a jejich cesta bude jiná, než ta Tvoje. Možná bude delší a možná kratší. Možná bude více, anebo méně složitá. Řekla bych Ti, že její oči plné otázek budou hledat ujištění, které by ji utvrdilo v tom, že to zvládne. A Ty ji budeš míjet se svým dítětem na rameni, usměješ se, a ona bude vědět, že to všechno přežije a nejen to, že to zvládne na jedničku...     

 

 

 

 

 

 

Pokojné prežitie Vianoc Vám všetkým prajem. 

Veľmi sa neprejedzte a vôbec sa neopite :)

viac sa modlite, trebárs aj za mňa...
 
 
 
 
 
 

Enterprise a ja

Mám novú kozmickú raketu... Volám ju -Entrprais- len stláčam gombíky a ona sa všelijako pohybuje, nadúva, rozťahuje, ako kozmická raketa na orbite.  Až som si spomenul kozmonautika, na ktorého som sa hral, keď som bol ešte malý. Lietal som po byte v náručí niekoho... Vlastne ja ešte stále lietam, ale už to nie je ono, lebo som dosť vyrástol. Nie som už dostatočne ohybný a som úplne pružný. Alebo až príliš ohybný a takmer vôbec pružný. Nuž vyberte si z toho čo chcete, ale nejak tak to je...Moja kozmická posteľ je Arminia a vyzerá asi takto

Len tu na nej ešte nie je skafander antidekubitný

 

8.12.2013  Konečne...

Tááák, predsa som sa dočkal nového autíčka ! Od leta čakám a už ho mám konečne doma.

 Je to Fiat Doblo:

Zatiaľ sa s ním len zoznamujem... Idem teraz v decembri do BA, tak si ho trošku viac oťuknem.

Ďakujem všetkým Vám, čo ste mi akokoľvek  pomohli pri kúpe tohoto auta. Teším sa :)

 

Kto ma finančne podporil:

* 2% z dane mnohých Vás + OZ ProFamilia Bardejov

* Immofinanz Services Slovak Republic, s.r.o.

* Nadácia J&T

* portál: www.ludialudom.sk

* UPSVaR

* osobné dary mnohých Vás

 

 

 

Kúp si knihu: Evanjelium podľa Jóba

Ak chceš lepšie porozumieť utrpeniu v tvojom živote, alebo všeobecne vo svete, kúp si knihu od Daniela Pastirčáka z vydavateľstva Porta libri.

Nevravím, že tam nájdeš všetky odpovede, ale možno sa ti trošku rozjasní. Nie je to ľahké čítanie a možno to nabúra tvoju predstavu o živote a ak si veriaci, tak to možno nabúra tvoju predstavu o Bohu... ale predsa sa oplatí hľadať.  Aj keď je nám dobre, ale aj v zdanlivo beznádejnej situácii... Starodávny biblický Jób, je až neuveriteľne aktálny aj pre dnešného moderného človeka. 

 

Dom

Stavebný dozor. Keď nie je dedko na stavbe, tak ho zastupujem ja a nič mi neunikne! Všetko mám pod palcom... Musím predsa kontrolovať ako môj ocino s rodinou preinvestujú tažko hypokomerčne požičané peniažky.  Dotlačil som ho do rizika, nuž teraz musím niesť aj nejakú zodpovednosť... :) No veď pozrite, ako ju ťažko nesiem:

Ale predsa mi občas niečo unikne... spím. Ale pozor! Teo dáva pozor! Oci nefušuj!!!!!!!!!!!

momentky zo stavby:

 

2.9.2013  Nairobi

Prázdninoval som v Nairobi... nie v Keni, ale v zlatom nai - robi. Trošku sme sa zastavili na Malte a potom hurá prázdninovať do nai - robi.

Nai - robi, robi, robi... dookola robi.

Ale teraz už vážne. Rozhodol som sa, že postavím pre svojich rodičov terasu, lebo nemajú kde piť kávu. Balkón doma v byte nemáme a tak som ich presvedčil, že si postavíme domček. Bolo to ťažké a hlavne ocino dlho odolával, ale potom som ho spolu s mamkou zdolal. Ja budem relaxovať na teraske a oni so mnou. Preto som celé prázdniny nič nenapísal, lebo len samá malta a nai - robi, oci do noci robi. Nebol čas!  Samé more - rozbúrené vlny mora v miešačke.  Domček nebude veľký, ale práve tak akurát pre mňa. Ja, Alexik veľký Bublík, v malom bezbariérovom domčeku :)

Už teraz sa teším na canisterapiu:

 

 

Torta od Emmušky na moju štvorku

 

 

 

 

 

https://www.adoptujsipolitika.sk/

 alebo Alexika

aby hodnoty kresťanstva ako spravodlivosť, čestnosť, úcta k životu a iné boli samozrejmosťou aj v politike

 

aby sa kresťania zjednotili v modlitbe a zvolávali Božie kráľovstvo na Slovensko

 

aby sa z úst ľudí odstránilo nadávanie a arogancia a namiesto toho, aby národ prejavoval štátnym predstaviteľom takú úctu a lásku, akú im preukazuje Boh. 

 

aby si ľudia utvárali pravdivý obraz o politickom dianí na Slovensku a s túžbou využiť svoje obdarovanie v snahe o spravodlivosť a pokoj sa zapájali podľa svojich možností a s chopností do tohto diania

 

aby sa v politickom dianí prinášali veci na svetlo a pomenúvali sa pravými menami

 

aby zástupcovia štátu mali bázeň pred jediným Bohom, ktorému všetko patrí a podľa toho pristupovali aj k svojmu vedúcemu postaveniu a brali ho ako službu ostatným

 

V súvislosti s už napísaným, ma napadla aj takáto veta:

Adoptuj si Alexika, čiže mňa bublíka, alebo moju kamošku Miriamku, alebo niekoho iného, takého krásneho ako sme my dvaja.

Adoptuj si nás duchovne a pravidelne sa za nás modli.

Ďakujem pekne, lebo viem, že už teraz sme súčasťou mnohých rodín na Slovensku. 

Ďakujem všetkým, ktorí ste si ma duchovne adoptovali, alebo to ešte len spravíte.

Nezabudnite pri tom aj na tých politikov. Aj oni potrebujú byť adoptovaní.

 

 

 

 

 

27.5.2013  Miriamka - kamoška

Mám super kamošku v Starej Ľubovni, Miriamku. Bol som u nej na návštevu a  tešil som sa, lebo je to super dievča. Páčila sa mi, ale nedal som to na sebe vedieť. Hanbil som sa a tak som sa robil že spím. Predsa som všakjedným očkom po nej pokukoval a verím, že aj ona po mne. 

No veď uznajte, keď je taká krásna...

                                                   

Pozrite si viac, ale nie veľa, lebo budem žiarliť. https://www.miriamkapauculova.estranky.sk/fotoalbum/rok-2013/marec-2013/

16.4.2013  Moja štvorka, moji, kamošky a kamoši Mišíkovci

Mal som 10.4. štvorku. Nie dostal som štvorku, ale dožil som sa štvorky. Ale vlastne, keď nad tým rozmýšľam, aj som tú štvorku dostal.

Bola mi darovaná...

Mal som veľa gratulantov a všetkým ďakujem za pekné priania.

Poštou mi však prišlo iba jedno prianie:

Všetko najlepšie k mojej štvorke mi priali aj Mišíkovci zo Spišskej.  Viete, tetuška Zuzana a jej trieda 3.A z gymnázia. Mirka, Lucia, Katka, Dominika, Miro, Lenka, Zuzka, Jozef, Braňo, Matej, Kubo, Radka, Nika, Majk, Tomáš... Ďakujem mladým filantropom, aj pani učiteľke z veľkým U.

Moja karta: 

 

9.4.2013 Vanička

Mám novú vaňu na kúpanie.  Už som ju vyskúšal a je celkom fajn. Mohol som si kopkať vo vodičke a pri tom moji rodičia neboli zložení vo dvoje, ako keď zavrieš knihu. Nohy na zemi a hlavy strčené vo veľkej hlbokej vani v našej kúpeľni. Horúčava a kvapkajúci pot priamo na mňa. Poviem vám, nič príjemné...

Vanička mi pricestovala, už takmer tradične, z Angicka a bola celkom mastná, ale myslím, že sa oplatilo. Aj keď je ešte krátky čas na posúdenie mojej investície, predsa prvý dojem je kladný.

Vaničku mi poslala moja sesternička Alžbetka, spolu s ockom a mamkou.  Zabalili ju do veľkej krabice a:

Prišla stuhou previazaná škatuľka,

a v nej bola, bola, bola, bola Bambuľka. Nie bambuľka, ale vanička.

 

Budem v tej mojej novej vaničke aj rehabilitovať.

Bude to taká moja wellness vaňa.

Tu je link: https://www.prolifeweb.cz/lehka-melka-vana-sunflower

                                                      

 

 

 

Môžete sa rozhodnúť aj pre mňa: 2% pre Alexka

 

 

 

 

 

 Je Boh dobrý?    www.chcemviac.com

Ak je, prečo existuje utrpenie a zlo ?! 

Predpokladajme na chvíľku, že Boh je všemocný.

To znamená, že Boh môže urobiť čokoľvek, čo je logicky možné.

Môže stvoriť galaxie a subatomárne častice, dažďové pralesy a vás.

Ale Boh nemôže vykonať to, čo je logicky nemožné.

Nemôže napríklad vytvoriť štvorcový kruh, ani palicu s jedným koncom.

Alebo, môže Boh vytvoriť taký veľký kameň, aby ho nemohol zdvihnúť?

Nie.

Čo ak Boh chcel, aby ľudské bytosti ktoré stvoril, boli slobodné ?

Sloboda je dobrá vec a ak majú byť ľudia slobodní, nemôžu byť prinútení poslúchať Boha.

Sloboda bez možnosti výberu je ako štvorcový kruh - je to logické protirečenie.

Žiadny výber - žiadna sloboda.

Boh nechcel roboty, chcel skutočných ľudí.

Prví ľudia, vybavení úžasnou silou vlastného výberu, zneužili svoju slobodu.

Tragické dôsledky ich zlej voľby a našich zlých rozhodnutí sa vlnia naprieč svetom.

Boh je teda zodpovedný za skutočnosť slobody, ale ľudia sú zodpovední za svoje skutky slobody.

Pamätajme si, že netrpíme sami, Boh sa stal človekom, aby trpel s nami.

Boh ukončí utrpenie a zlo.

Boh je dobrý a chce, aby Ho skutoční ľudia ako ste vy poznali,

ale slobodná voľba je vaša.

 

 

 

Sabrina, alebo Sabril ?

Našiel som si novú frajerku. Volá sa asi Sabrina, alebo tak nejako a že vraj je veľmi pokojná. Ale to sú len také reči, veď viete ako sa vraví, tichá voda brehy myje. Dúfam, že mi úplne moju hlavu nevymelie! Začne ona hovoriť viac a viac, vraví a vraví, ešte viac ako ja... Nuž, radšej si pospím, lebo ma to jej rozprávanie uspáva.  Preto jej asi hovoria že je pokojná, lebo stále z nej spím.

A moja takmer bývalá, Marka, bola top frajerka, ale už mi nestačila. Bola to TopiMarka frajerka, ale niekedy ma naštvala, až som z nej prestal dýchať. Tetuška Lazarová v Košiciach mi preto našla inú, Sabrinu ...  

A môj kamarát kortikoid, ten mi už ani nezavolá!  Jednoducho odišiel a ani sa nerozlúčil. Alebo sa z neho stal TAJNÝ kamarát. Nó a tajný je taký o ktorom už takmer nič neviem. Jednoducho sa mi stratil z dohľadu.

 

 

8.3.2013 Bazálne stimulujem

Moji, bol som bazálne stimulovať pri jednej tetuške, čo ešte neviem ako sa volá. Keď to bazálne zistím, tak Vám hneď poviem. Všetko hneď musím rozkecať. Som ako baba! Musím si dávať pozor na svoj jazyk, lebo ten rád hrkoce. 

A čo je to ta Bazálne stimulácia?

Nuž to sa dozviete na:  https://www.bazalni-stimulace.cz/bazalni_stimulace.php

Ja radšej o tom nebudem rozprávať, ale prakticky prevádzať. 

 

 

film:  V dobrom i zlom

https://sk.gloria.tv/?media=383268

https://www.ntm.sk/

 

Keď je človek človeku človekom, nie vlkom 

https://www.ludialudom.sk/vyzvy/707

Klauni v DFN v KE 

                  

nuž, málo sme spali

aj oco je komediant :) 

 

 Ahojte.

 

10.1.2013  Hurááá !

 

Priatelia moji,  moje EEG v Košiciach bolo dnes, že vraj, celkom fajn. Povedala Mudr. tetuška Lazarová. Ja som síce bol v polorežime, ale predsa som niečo započul. Viete, jedným očkom som spal a tým druhým som špehoval. Nič mi neunikne! Ja totiž počujem očami a vidím ušami. Mám to trošku domotané a radšej to nebudem rozvádzať, aby som nedomotal aj  všetkých dookola.  Tak zakričme si spolu, hurááá, predsa mi ten kortikoid Synacthen trošku pomohol. Alebo žeby haleluja, hmm a kto mi to vlastne pomohol ?   Len tak ďalej ... lebo SI ktorý SI 

Vianoce  2012 a Nový rok 2013

Krásne a pokojné sviatky, naplnené láskou a nádejou

a všetko naj, najlepšie v celom novom roku 2013,

Vám všetkým želám ja Alexik, aj celá moja rodina.

 

Narodil sa Kristus Pán, radujme sa !

On sám je pre nás tým najkrajším darom...

 

Štedrovečerná

Je ticho, v ten večer, len mesiac jasne svieti.

Dobrôt plný stôl, je štedro prestretý.

Ten zvláštny pokoj, nežná svätosť,

čaro tohoto večera,

keď myšlienkami blúdim, v minulosti načieram.

 

Zvažujem rok prešlý, klady, aj zápory...

Sľubujem, že budem lepší!

Len dúfam, že nazabudnem čo som sľúbil !?

Mať ľudí rád, učiť sa ľúbiť.

 

Je ľahké ľúbiť toho, čo ľúbi teba...,

hovorím o inej láske, o láske čo prišla z neba.

Ako mám ľúbiť takou láskou ? Vravím, nemožné !

On však vraví, dá sa to !

Keď zomrieš sebe a narodíš sa z neba...

 

Sú dvoje vianoce, sviatky, čo do histórie hľadia

a tie druhé, narodenie, môjho srdca obživenie.

Bol som mŕtvy, teraz žijem !

Už nebudem nikdy sám... vždy budem s Ním, s Ježišom.

On dáva zmysel mne i celým Vianociam.

 

Vianoce, sú sviatky radosti,

keď vtelený bol Kristus z výsosti.

Raduj sa, veď narodil sa pre Teba !

Zažeň tieň, tak nesmúť, viac netreba.

19.12.2012   Jedno kilo

Ahojte 

Tak si predstavte, dostal som od bardejovských Salezianov darček.

Celú veľkú krabicu ,, Jedno kilo ,, rôznych potravín. Budeme doma vypekať vianočné pečivko.  Ďakujem všetkým,  ktorí do tohoto  ,, Jedného kila ,, darovali niečo dobré.  Prezradím Vám však, že bardejovskí Saleziani majú pokazenú kuchynskú váhu, lebo to ,, Jedno kilo ,, vážilo najmenej desať kíl. 

Zvlášť ďakujem mojaj kamoške Klárke Hricovej, ktorá sa so mnou o to Jedno kilo podelila.  Ďakujem Klárka  

18.11.2012   Kortikoidy

Ahojte ľudkovia. Pozerám, že už dlhšie som tu nič nenapísal...! Nuž musím sa polepšiť! Mám však jednu poľahčujúcu okolnosť, lebo bol som dva týždne v Košiciach na kortikoidy.  Ani neviem čo to je a ak ani vy neviete, tak si to vyguglite a budete vedieť. Potom to aj mne prezradíte, dobre :)

Ten môj kortikoid sa volá Synacthen a stále ma pichá do môjho svalu na nohe. To vám teda poviem, lezie mi už s tým na nervy! Už som z neho taký vynervovaný, že ani spať poriadne nemôžem. A ešte sa aj všetkého bojím, len keď niečo zahučí, alebo niekto hlasno zakričí, hneď sa rozplačem.

Moji rodičia ani nevedia,  či sa majú z toho tešiť, alebo plakať so mnou.  Viete, počas môjho života ma veru často plakať nepočuli...

No uvidíme, ako to s tým mojim kortikoidom dopadne...?  Musím ho však nejako z  domu von vyhnať, aby mi už na nervy nelizol. Už mám toho dosť!   Ale sa aj trošku teším, lebo už som doma, v svojej izbičke, na svojej posteli, s mojou rodinou.  

6.10.2012 Stretnutie

Pozrite si film: https://www.youtube.com/watch?v=Lzwnlu4gSQI

2. 10.2012  Na nástenke, medzi svätými

Ahojte.  Poslal som srdiečka mojím kamarátkam a kamrátom do Spišskej, a ocitol som sa zavesený medzi svätými.  Ale čo ja, ale aj moja mamka s ockom tam visia spolu so mnou. Veru, to je česť!

Ďakujem priatelia a buďte aj vy svätí, oddelení pre Boha.   (2.Korinťanom 5,17 Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.)

Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.

12. august 2012   Pat a Mat

A je to! Rodičia mi kúpili Pata a Mata. Mat je ok, ale Pat ma nechce pustiť, aby som pozeral na svoju stranu, čiže vpravo.  Odfotím sa a potom Vám to všetkým ukážem. Ináč sú celkom fajn... túlia sa na mňa a držia mi moju hlavičku - makovičku.

Ták, tu je to:

Á ešte jedno moji, vozím sa v mojom novom modrom kočiariku, čo som dostal od firmy

BILLA s.r.o. Ďakujem, BILLA, že si mi ten kočiar darovala a ja teraz chodím na prechádzky k Topli a ešte všade tam, kde ma rodičia zavezú...  

Pozrite si galériu, tam je fotiek viac.

 

8.7.2012  Frodo, alebo Alexik Bublík

Denno - denne si nafukujem bublinky z môjho bublifuku, čo mám namontovaný pod bradou. Bielou šnurkou priviazaný, zastrčený v krku, plastový bublifuk.  Ocko s úsmevom povedal , že som vraj ako Frodo Bublík, len nie Frodo, ale Alexik Bublík.  Nehnevám sa naňho, lebo to moje umelecké meno, Bublík, sa mi celkom páči. A verte, či neverte, naozaj si ho zaslúžim.

Možno si ešte pamätáte na mojich kamarátov zo Spišskej a tiež Janku z Anglicka, čo mi ten vysávač na bublinky kúpili.  Nuž vedzte, už je v plnej prevádzke a keď sme niekde mimo domu, vtedy sa veru nenudí. 

Rozmýšľal som, akú moc mal prsteň nad životom ľudí, čo ten prsteň na ruke nosili. Však viete, v tej knihe, Pán prsteňov.  Kto sa dostal pod vplyv prsteňa, bol  pohltený jeho mocou.  Prsteň, alebo presnejšie povedané Sauron, temný pán Mordoru , si skrze prsteň  úplne podmanil človeka...

 Sebaľútosť v utrpení,  je ako prsteň čo si dáme na prst a to zotročuje  a ničí našu dušu a potom i naše telo.  Ničí to nás i naše okolie, našu Stredozem.

Neľutujte sa...

Alexik veľký  Bublík  

8.Júla 2012  Zober svoj kríž

ZoberSvojKriz.pptx (246 kB)

Ahojte moji. Pozrite si tento krátky príbeh a zamyslite sa...

Všetko dobré, čo Vás posunie vpred, aby Vás neobišlo. Praje Alexik veľký Hrivňák

 

Jún 2012    Návšteva z Maľcova

Ahojte kamaráti, tak tekéto krásne obrázky vodného sveta, som dostal ja,

aj moja rodina, od Šimonka a Sárky Kramárových.

Boli u mňa na návštevu so svojou mamkou a priniesli nám veľký kusisko optimizmu.

Ďakujem bratranček a sesternička z druhého kolena  :)

 

19.6.2012  Truskawková

Nazdar moji, už dlhšiu dobu som sa neozval, lebo mám teplotku. Mal som ju pred dvom týždňami a znovu sa mi vrátila. Potvora jedna, cez dvere ju vyhodíš a ona sa oknom vráti !  Chcel som ísť na koníka a tiež som mal naplánované prechádzky, ale čo, musím ju znova vykopnúť von oknom.

Kočiarik čo mám objednaný ešte stále nedošiel a ujo od kočiarov povedal, že je niekde na ceste. Asi si dal obed na motoreste pod Strečnom..., nuž ešte musím počkať. 

Bol som už druhý krát v Poľsku na truskawkovú. Ja som ju síce nelízal, lebo neviem, ale moja mamka si teda dala. Ako sa u nás na východe vraví: ,,Bombuľe za uchami,,  Že neviete čo je truskawková ?  No predsa jahodová zmrzlina :)

Ujo Janko, teta Marika, ujo Milan, teta Marienka, ja a moja mamka Darinka, ocko sa schoval za foťák. Chichi... aspoň keby vedel poriadne fotiť a takto to zvrzal !!!

A ešte niečo Vám prezradím, ujo Milan a teta Marienka ma pozvali na Waikiki. Ak sa to podarí, tak potom Vám o tom porozprávam.

6.6.2012  Nešikovný ocko

Predstavte si, ocko mi vymazal moju fotku z hlavičky mojej stránky a teraz ju nevie nájsť. Vravel som mu či hľadal vo všetkých skriniach a na všetkých poličkách, ale fotky vraj niet... Joj, ale je nešikovný! Musím sa znovu nafotiť a potom to tam dám. Ahojte

6.6.2012  Olej 

Ahojte kamaráti, mamka mi kúpila olej za studena lisovaný z čierneho kmínu. Vraj je dobrý proti hlienom, ale aj proti plesniam.  Každé ráno mi ho mamka bude dávať a takto budem plesne a hlieny bublinkové zaháňať. 

 

3.6.2012 nedeľa   Bublinkový vysávač

Ták, konečne som sa k tomu dostal, aby som Vám ukázal svoju novú odsávačku. Je funkčná, hoci precestovala kus cesty...

 

17.5.2012 Odsávačka

Hurá, včera mi došla domov nová odsávačka. Ocko ju doviezol z Prešova, ujo Peťo z Fričoviec, teta + ujo Tarbaj z Bratislavy, Janka z Anglicka a kurier z firmy  Health-Care Equipment & Supplies Ltd.  Všetkým veľmi pekne ďakujem, ale hlavne  mojím kamarátom gymnazistom s tetou Zuzkou a Janke Tarbajovej.  Už čoskoro sa pochválim čo som to vlastne dostal.  Viete, vlastne sa ani nie je čím chváliť, lebo radšej by som tú odsávačku ani vôbec nevidel.  Potvora jedna, trošku ma zachraňuje a trošku ma trápi  a ešte k tomu si len tak hučí. Ale čo už, keď musíš, tak musíš... 

Pochválim sa radšej tým, akých mám priateľov. Veď viete a ak nie, tak si to prečítajte dole...

 

 

17.5.2012  Spišskí gymnazisti napísali

 

A takto to začalo...

... jedného dňa k nám prišla triedna s informáciami o webovej stránke ludialudom.sk.  Nám sa samozrejme idea tejto stránky veľmi páčila, a tak sme začali hľadať vhodnú výzvu, do ktorej by sme mohli vložiť naše nadšenie. Alexik nás svojím príbehom veľmi zaujal. Našu energiu, ktorá je snáď nekonečná, sme vložili do nápadov a realizácie tejto výzvy. Často sa nám stáva, že naše počiatočné nadšenie odrazu zmizne, no v prípade Alexikovej výzvy to bolo inak... Mali sme skvelú motiváciu. Alexik je úžasné dieťa a my máme príležitosť pomôcť mu. 

V našej triede sa zrazu udial „brainstorming“, tzv. búrka nápadov. Panovala tu fantázia, peniažky sme chceli získať rozličnými spôsobmi. Najviac ohlasov mal deň plný hier. Nápad sa zrodil a znel takto: jedno popoludnie sa budeme „hrať“ J. Do každej triedy pripravíme rôzne hry ako twister, šachy, Človeče, nehnevaj sa!, puzzle, scrable, domino, mikádo a chlapci zohrajú v telocvični turnaj vo florbale.

Všetkým našim spolužiakom sme predstavili Alexika a jeho výzvu na portály ludialudom.sk. Oboznámili sme ich tiež s nápadom na vyzbieranie peniažkov. Stanovili sme termín, pripravili hry, priniesli pokladničky a išlo sa na to. Dostali sme ešte ďalší geniálny nápad. Aby ľudia, ktorí prišli podporiť Alexika, sa vyznačovali niečím zvláštnym. Preto sme pre všetkých pripravili modré stužky na znak úžasného gesta od nich.

Vo štvrtok popoludní sa všetko začalo. Otvorenie sa konalo v telocvični a začali sme sa „hrať“ J. Bola to zábava presne pre nás. Vyzbierali sme nejaké peniažky. V piatok sa naskytla úžasná príležitosť – sponzor, ktorý doplatil chýbajúci zvyšok peniažkov na zakúpenie prístroja pre chlapčeka.   

Boli sme veľmi šťastní, že sa nám podarilo peniažky vyzbierať a mohli sme ich Alexikovi poslať.

Ďalšia vlna šťastia na nás dopadla, keď sme zhliadli reportáž s Alexikovým ockom. Vtedy sme naozaj pochopili, že sme to dokázali. Bolo to úžasné... J Určite by sme sa chceli vydať touto cestou, šťastia a radosti z pomoci iným...

Týmto sa chceme poďakovať  našej úžasnej triednej, vďaka ktorej sa toto všetko konalo. ĎAKUJEME!!!!

 

II.A trieda Cirkevného gymnázia Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi na čele s triednou Zuzanou Čerkalovou. 

2.5.2012  Ako som sa k môjmu vysávaču dostal...

Ahojte kamaráti moji. Dnes Vám rozpoviem rozprávočku o tom, ako som sa k svojmu vysávaču na bublinky dostal. Bola raz jedna Janka a ešte sa volala aj Tarbajova. Bývala a ešte aj býva v ďalekej krajine, hen ta, až za morom. Tá krajina sa volá Spojené kráľovstvo... a ešte ďalšie zložité slová tam sú, čo som si však nezapamätal.  Ocko to volá v krátkosti, že Anglicko. A tá  moja teta Janka, predstavte si, mi v jeden večer zavolala, že vraj mi vie ten môj vysávač na bublinky zohnať lacnejšie, ako mi na Slovensku ponúkajú.  A o dosť lacnejšie... :) Neuveriteľné o koľko stúpne cena tovaru keď ho na Slovensko privezú. Neviem, asi by ten môj vysávač bubliniek najprv striebrom obkladali a až potom mi ho chceli predať.  Ale ja som nechcel strieborný, len aby bol funkčný a spoľahlivý. 

Teta Janka všetko vybavila a moja pumpa, tak ako to ona volá, už je u nej v obývačke.  Už mi dokonca aj kuriera zohnala, čo mi tú pumpu domov dovezie.  To viete, keby som to mal ja sám vybaviť, tak by mi asi takmer nikto nerozumel.  My totiž doma hovoríme cudzím jazykom, rozprávame po alexandrijsky.  

A ešte Vám niečo prezradím, tá teta Janka, má tiež synčeka, ako moji rodičia majú mňa a mojich bračekovcov a ten jej synček sa tiež volá Alexander. Presne tak, ako ja... :)  To je perfektné, všakže...  Alex na Slovensku a Alex v Anglicku.

A tu ich máte, filantropov:

20.4.2012  Hip-hop

Ahojte moji, dnes som mal byť na koníku v Hertníku, ale nevyšlo to, mám teplotu...  snáď na budúce. Teším sa, lebo si zatancujem s koníkom hip-hop. Trošku hip a trošku hop, hip dole, hop hore a tak dookola. Bude to veru pekný ,,brejk,, len aby som si nezabudol svoju hip-hopersku čiapku, ak nejakú mám. Ozaj, mám nejakú?! Musím sa opýtať mamky, či sa niečo v mojej skrini nájde a ak nie, tak si nejakú kúpim. 

18.4.2012    EEG

Ahojte ľudkovia. Dnes som bol v Košiciach na kontrolné vyšetrenia a 

takto nejak to dopadlo !  Viete, dajú mi na moju krásnu hlávku čiapku,

ktorá sa podobá na leteckú čiapku z prvej svetovej vojny.

Potom mi do nej cez malé dierky natlačia nejký studený gél a pustia mašinu.

Tá mašinka kreslí na obrazovku nejaké chaotické čiarky

a tie sa predbiehajú, ktorá vyššie vyskočí.

Raz je hore jedna, potom druhá a tak dookola. 

Bol tam veru veľký chaos. Viac k tomu nemám čo povedať...

 

10.4.2012   Moja torta

Mám už tri rôčky a mamka mi upiekla tortu.

Príďte, možno sa Vám ešte trošku ujde...

 

Veľká Noc 2012

Prajem Vám moji, aby ste sa radovali z  Ježiša Krista, ktorý zomrel za nás, ale na tretí deň slávne a víťazne vstal z mŕtvych! Ja sa z toho radujem, lebo viem, že práve preto môžem patriť Jemu a nikomu, ničomu inému... 

https://chcemviac.com/index.php/video/634

 

5.4.2012  Rekomando

Dostal som dnes moju prvú doporučenú zásielku, do vlastných rúk a určite neuhádnete kto mi to poslal...,  som veľmi, veľmi milo prekvapený,  :)  študenti druhého ročníka Cirkevného Gymnázia Štefana Mišíka, zo Spišskej Novej Vsi:  

https://cgymmisikasnv.edupage.org/forms/?file=trieda.html&trieda=

Stretli ma na internete  https://www.ludialudom.sk/vyzvy/501 a rozhodli sa, že mi pomôžu.  Zorganizovali vo svojej škole malú olypiádu, na ktorej urobili zbierku pre mňa.

Chápete to, pre mňa ! Vôbec sme sa nepoznali a  ani sme sa osobne nikdy nevideli...  bravo emoticon  Dúfam však, že sa raz aj uvidíme... 

V rámci jednej zo súťaží olympiády, vznikol aj obraz poskladaný z puzzle ,, Panda ,,  a bude v mojej izbičke zavesený na čestnom mieste. Dostal som aj CD Márie Podhradskej a Riša Čanakyho, na ktorom sú krásne rozprávky. Hneď som si jednu vypočul, O troch prasiatkach. Boli tam aj fotografie mojich kamarátov zo Spišskej a tiež krásny list s modrou stužkou.  Pýtate sa, aká stužka? No veď vravím, modrá...  ale teraz už vážne, každý študent dostal modrú stužku a pripol si ju na seba.  Ja som už tada teraz, mal svoju modrú stužkovú...

Ďakujem pekne kamaráti ...

3.4.2012  Topánky

Vyfasoval som nové topánky

Biele, modré a ešte nejaké ďalšie, ale tie sa mi nevošli na fotku. :) Veru, už len do nich skočiť.  Čakám kedy to príde a kým to príde, tak budem trénovať, aby som bol pripravený. Ozaj, poznáte Nicka Vujičiča? Aj on má kúpené topánky a sú pripravené v skrini, čo ak náhodou...

www.youtube.com/watch?v=XcLfoRFErKA

1.4.2012  amino-kysel-ina

Čaute moji. V nedeľu som si bol v Košiciach pokecať s ruskými lekármi z Prahy o nejakých aminokyselinách. Ja Vám teda poviem čo sú to za kysel-iny...  Moja mamka sa niekedy volala Kyseľová a teraz sa volá inak, preto kysel-iny. A to amino, to je vlastne tlačová chyba. Tam má byť správne a-meno-Kyseľ-iny. Keď teda tie kyseľ-iny začnem brať, tak sa v mojom mozgu zobudia aj tie kyseľovské-iné bunky, čo si tam spinkajú a treba ich zobudiť. Hore sa, vstávajte a nespite už toľko!

Hrivňák, Kyseľ, má to zmysel, aby som viac  mozgom myslel.

Dobré ráno bunky moje, už aké koľvek ste, či hrivňákovie, či kyseľovie...                

(info: INFO O LEČBĚ (2).docx (13,9 kB) )

 

 Sobota  31.3.2012 - Hurá, som doma !

Docestoval som na  sanitke poobede, aj s majákom. Húkačku ujo šofér použil dvakrát, ale len trošku. Prišli po mňa veľmi skoro ráno, ani si mamka nestihla vypiť kávu a teraz ju bolí hlava.  Asi abstinenčné príznaky !  Nevravte jej to však, lebo sa bude na vás chmúriť. Mamka sa vie tak krásne chmúriť, až slniečko sa schovalo za chmáru a prší, fúka a znova prší... dokonca sneží. Nestihol som sa ani rozlúčiť s kamošmi, čo boli so mnou na ubytovni. To nič, možno sa ešte niekedy stretneme a potom si to všetko povieme.

Prišiel som domov otejpovaný asi takto: 

Teta mi to lepila na rúčku aj takto:  www.youtube.com/watch?v=RavWINxabxg  


 

Štvrtok 29.3.2012 -  Tejpovanie

Ahojte moji, dnes ma otejpovali... Chceli by ste vedieť čo to je, však? No, tak Vám to teda poviem. Na moje rúčky, ktoré stále ukazujú na moje bruško, mi nalepili nejakú pásku. Volá sa to vraj nejaká tejpovacia páska.  Viete ja stále ukazujem na moje bruško že som hladný a oni toto, že vraj aby som neukazoval.  

Ale čo im to vadí !? keď som hladný tak som hladný a  musím to nejako povedať. 

Cvičil som aj nejakého ,,bobaka,, (info: www.bobath.skalebo ako sa to volá a vôbec som sa nebál.  Teraz však vážne, poviem to iba Vám, asi som sa troška bál, lebo som si veľmi žalostivo poplakal.  A bolo ma aj počuť! Mamka bola z toho celkom hotová...

V sobotu idem domov, hurá. 

 

27.3.2012 - KIMBA SPRING

Dnes bol pri mne ujo z firmy Otto Bock a predstavil mi kočiarik Kimba Spring (sedacia jednotka Kimba+interiérový podvozok+ kočiarový odpružený podvozok Spring). Mohol som sa doň posadiť a vyskúšať si ako funguje. Je to celkom fajn kočiar, páčil sa mi. Porozprávame sa doma s ockom a mamkou a rozhodneme sa. Máme tri ponuky, ale jeden sme zatiaľ videli len na videu. Keď si ho doma ,,ohmatáme,, tak potom sa rozhodneme. ekatalog: www.ottobock.sk/userfiles/downloads/detska_program_2009_.pdf

 

 

Utorok 27.3.2012  - Myš...maš...po nej kmáš!

Čaute. Dnes v noci som mal na izbe v Lužnej myš. Ešte že sa moja mamka myší nebojí,  až potom by to bola komédia... :) Sestričky na tú myš nastavili pascu. Lepidlo, ach jáj! Chudák myš, v noci sa prilepila a potom s tým lepidlom zápasila, až nás to zobudilo. Reku, niečo si tam v kúte miš-maš šuchoce a do môjho uška piští, to myš sa kmáše, zápasí, s lepidlom ťahá sa za vlasy. Víťaz je už jasný, myš nemala šancu... Škoda jej, dobre nám bolo na izbe trom, vlastne štyrom, lebo aj On je tu s nami.  

Nuž, moji milí, majte sa dobre a choďte von, lebo je tam krásne. Aspoň tuná v Lužnej pekne svieti slniečko a ja sa s mamkou prechádzam...

 

Sobota 24.3.2012 - Cestujem!

Ahojte kamaráti. Zajtra doobeda cestujem s mamkou do Dunajskej Lužnej a možno si aj trošku zahúkam popod Strečno. Už som tadiaľ sanitkou šiel a veru som si zahúkal... Bola tam totiž dopravná zápcha a ujo šofér nechcel čakať v kolóne. Bolo to fajn. Ockovi takmer oči vypadli a krk sa mu natiahol, lebo všetko chcel vidieť. A to že vraj ja som dieťa !? On bol zvedavejší ako ja sám... Veru, muži často nikdy nedospejú. 

Teraz však ocko s nami nejde a možno sa mi ujde miesto pred oknom. Snáď niečo aj uvidím. Dúfam...

V Lužnej sa s mamkou poprechádzam a dúfam že spoznám nových kamarátov. Idem len na týždeň, ale bude to pestrý týždeň. Ráno vstať, jesť, cvičiť, jesť, cvičiť, športovať a čo ja viem čo ma tam ešte čaká ?  Á, zabudol som ešte na spánok. Pre mňa, veľa pohybu, znamená veľa spánku. Nuž, musím si aj oddýchnuť, keď sa už toľko hýbem. Kiež by som sa hýbal čím viac a potom si aj dobre pospal.  Hýbať sa a spať, nech sa to v tej mojej hlávke prebúdza k životu. Bunky moje vstávajte, dosť ste sa už naspali ! Hore sa !

 

 

Marec 2012 - Kočiar

Kamaráti, momentálne riešim v čom sa budem voziť cez leto, ktoré nás čaká. Dnes som bol totiž na krátku návštevu v Zlatom a keď ma rodičia strčili do môjho kočiarika, čo mi ocko len pred rokom kúpil v Poľsku, zistil som, že mi moje nôžky visia dole a kočiarik je už pre mňa malý. Za posledných pár mesiacov som dosť vyrástol a neviem si tie moje  nôžky dobre udržať.  Vlastne vôbec si ich neviem udržať na stupačkách, lebo tie sú príliš malé. A tak mi moje nohu tancujú, ako sami chcú... Našiel som si však na internete kočiar www.youtube.com/watch?v=Y13gcydDyEA, ktorý mi bude dúfam dobre slúžiť. A čo je dôležité, sú na svete dobrí ľudia, ktorí mi tento kočiar zaplatia.  Dúfam že sa to podarí a keď sa to podarí, tak potom sa pochválim.

Veľmi sa teším a  vy sa tešte so mnou. 

 

Kočiar Stingray od dánskej firmy R82, e-katalog:  www.e-pages.dk/r82/71/

 

Vianoce 2011

Ahojte kamaráti. Prežívame vianočný čas  a aj ja Vám, všetkým, chcem popriať pokojné Vianoce a krásny celý nový rok 2012. Viem, že už Vám veľa ľudí prialo to isté, ale ja sa predsa pridávam k nim a z úprimého srdca Vám to želám. Majte sa lepšie, ako sa mám ja! Nie je mi celkom dobre, ale predsa sa teším zo stromčeka, čo mamka s ockom urobili z konárikov  jedličky. Stromček nám vonia v obývačke a na ňom tancujú svetielka. Je to ako balet svetiel, hotové Labutie jazero... :). Rád by som to aj očami videl..., ale aspoň to vidím srdcom. Vidieť srdcom je viac, ako vidieť očami... Ježiško mi doniesol loptičku na hranie. Moji rodičia sa budú so mnou hrať a loptičku mi budú gúľať po mojom tele. Je to celkom príjemné gúľanie, ako keď sa gúľate po snehu.  Vonku by som sa však gúľal ja sám a tu naopak, sa bude gúľať loptička po mne. Dobré nie! Nie ja však gúľanie, ako gúľanie...Ježiško nezabudol ani na mojich bračekovcov. Rozumiem mu, lebo si to zaslúžili. Nie sú síce dokonalí, ale sú moji a ja ich mám rád, a Ježiško tiež. Dokonalý je predsa iba Ježiško a ja sa mu veľmi túžim podobať.  Verím, že aj oni sa mu túžia podobať, ale niekedy to nezvládnu. Ani moji rodičia to často nezvládnu... :( , aj keď sa snažia a  bojujú... Viem však, že Ježiško nás má všetkých rád. Veď On to aj dokázal na jednom kopčeku, veď preto sa narodil, aby namiesto nás zomrel. Viete, na tom kopčeku... teraz si však nepamätám ako sa volal ten kopček...??? Ďakujem Ti za to, Ježiško... :) Vlastne už to nie je Ježiško, lebo už vyrástol a je veľký, najväčší. Aj ja som Alexander malý-veľký muž, ale On bol malý a teraz je Veľký Pán a Boh.

Vianoce, ten príbeh o narodení, keď bezmocný, sa zrodil všemocný.