Dieťatko
Odkiaľ si prišlo sem, dieťatko krásne?
Odtiaľ, kde svieti slniečko jasné.
A očká modré že odkiaľ si vzalo?
Belasé nebo mi v cestu ich dalo.
A odkiaľ jagot je očiek tvojich?
Úsmev sa hviezdičiek zrkadlí v nich.
Odkiaľ ti slzička na tvár už padla?
Tu sa mi na zemi do oka vkradla.
Odkiaľže čielko tak krásne a smelé?
Zhladili anjelské rúčky ho biele.
Odkiaľ máš líčko jak ružička v kvete?
Videl som nad čo niet krajšie na svete.
A odkiaľ úsmev jak zora mája?
Po bozku dali mi anjeli traja.
Kto to dal ušká jak ružové púčky?
Za strážcov dali ich anjelské rúčky.
Odkiaľ máš ručičky, prekrásne ramienka?
Láska mi dala ich s ochotou do vienka.
A nôžky bielučké ktože ti dal?
Kto krídla anjelom, Ten mi ich dal.
Akože všetko to prišlo na teba?
Pán Boh ma rád má a dal mi to z neba.
A jak to, poklad náš, žes’ prišlo k nám?
Pán Boh vás rád má, nuž poslal ma k vám.
George Macdonald (1824–1905)
Preložil Fedor Ruppeldt v roku 1915
Báseň z kniny:
KEĎ LÍSTIE ZO STROMOV OPADNE,
VIDÍME ĎALEJ Z NAŠEJ KUCHYNE
Pred Boží trón si anjel stal,
na Dárcu bytia naliehal:
zrodí sa na svet syn zvláštny,
čo bude žiadať viac lásky,
než deti iné, šantivé,
bo bude, chúďa, pomalé.
Ciele, ni malé nezvládne,
presedí život bezvládne.
Do mysle mu nik nevstúpi,
na slová bude vždy skúpy.
Ty, Pane, uzrieš jediný
svet jeho skrytý pre iných.
Vyber mu preto otca, mať,
ochotných deň-noc pomáhať,
chrániť ho, slúžiac nad sily.
Daj, nech je im vždy premilý.
Postupne zjav im cez dieťa:
úloha tá je od Teba,
dar k viere, k rastu v milosti.
V skúškach sa láska rozhostí.
Preto, ó, Pane, vyberaj
pre dieťa domov, lásky raj,
kde bremä jeho budú niesť
sťa vyvolenia slávu, česť.
Emily Perl Kingsley
Často sa ma ľudia pýtajú, aké to je vychovávať dieťa s postihnutím. Aby si aj ľudia, ktorí nemajú takúto unikátnu skúsenosť, mohli predstaviť, aké to je, rozprávam im o Taliansku, alebo ak chcete o Holadnsku...
Keď čakáte dieťatko, je to ako plánovanie perfektnej dovolenky v Taliansku. Kúpite si sprievodcu a už doma sa tešíte na všetky tie nádhery Talianska. Koloseum, Michalangelov Dávid, gondoly v Benátkach... Snáď sa aj naučíte zopár fráz po taliansky. Je to všetko veľmi vzrušujúce. Po mesiacoch očakávania konečne príde ten deň. Zbalíte kufre a nasadnete do lietadla. O niekoľko hodín lietadlo pristane, príde letuška a povie: "Vitajte v Holandsku!". „V Holandsku?“, spýtate sa... Ako to myslíte v Holandsku ?! Mali sme predsa letieť do Talianska! Celý svoj život som snívala, že pôjdem do Talianska. Žiaľ, vraví letuška, prišlo k zmene plánu, pristáli ste v Holandsku a musíte tu zostať. Nie je to Taliansko, ale proste iné miesto. Teraz musíte vystúpiť z lietadla, kúpiť si nového sprievodcu a musíte sa naučiť úplne nový, cudzí jazyk. Stretnete tu úplne nových ľudí, ktorých by ste inak nikdy nestretli. Je to jednoducho povedané, iné miesto! Menej oslnivé a aj menej navštevované než Taliansko, ale po nejakej chvíli naberiete dych, pozriete sa dookola a začnete si všímať, že Holandsko je krajinou veterných mlynov, tulipánov, je krajinou Rembrandta! Každý však, koho poznáte, má plnú hlavu myšlienok a plné ruky práce s dovolenkou v Taliansku. Aké nadšenie, aké zážitky! Ale čo vy? Už len slzy a plač? Už zostáva len smútiť a vravieť: "Áno, tam som mala ísť! To som si plánovala !“ Tá bolesť, už azda nikdy nezmizne, pretože strata životného sna sa prežíva veľmi ťažko.
Ale ak strávite svoj život v žiali nad faktom, že ste sa nikdy nedostali do Talianska, nikdy sa neoslobodíte, aby ste si vychutnali tie špeciálne a krásne veci, ktoré sú len a len v Holandsku...
(upravené)
Báseň bez mena
Dnes už vidím plány Tvoje, Tvoje cesty pre mňa.
Ruka v ruke s Tebou, vravela som: Ježiši môj veď ma !
S vierou, ako dieťa išla som za Tebou,
všetko bolo krásne, Tvoja láska, naše nebo...
Myslela som, že to bude také krásne stále,
ale prišiel deň, kedy som Ti zutekala, ako Popoluška na bále.
Ona utiecť musela, keď odbila dvanásta hodina,
no ja som sa nechala zviesť tou návnadou zlosyna !
Vnútri prázdna, s výčitkami, predsa plná svojích vín,
tiež život som chcela skúsiť, ako márnotratný syn.
V bahne hriechu brodila sa, hľadala som cestu späť,
opustiť to zlo, rútiace sa na mňa, odísť niekam preč.
Bez ohľadu na môj pád,
nezmenil sa na mňa Tvoj pohľad.
Trvalo to istú dobu, kým som prišla na to,
že obeta Tvojho Syna je mocnejšia ako zlato.
Je mocnejšia ako tento svet...
a Ty sa na mňa pozeráš s láskou, nad ktorú niet.
Od života matky Ty povolal si ma,
teraz to už viem Pane, že stratená by som bola, nebyť Tvojho Syna.
Naša láska znova žije, Ty v náručí ma nesiaš svojom a ľúbiš ma stále.
Kiež každý človek môže zakúsiť to, že ľúbiš ho, napriek jeho prehratým bojom
a chceš sa s ním stretnúť potom, v Tvojej večnej sláve.
Janka
Viera, nádej, láska
Sú chvíle keď to príde,
vtedy Tvoja múdrosť ma obíjme
a pochopím veciam, ktoré boli poznané
no môjmu srdcu neznáme.
Aj teraz Pane Ty dotkol si sa ma
a môžem plne chápať, že nie som tu sama.
Už rozumiem Pavla keď písal, že to troje zostáva.
Viera, nádej, láska a nikdy, nikdy neprestáva.
Žiť vierou zo dňa na deň chcem
bez nej by nezvládla som ani jeden deň
Veľmi túžim vidieť, že sa niečo deje,
tak ako keď sa malé dieťa po prvý krát smeje
Chcem vidieť, že Ty konáš Pane
no často beriem do rúk celé dianie.
Daj mi vieru Otecko môj Svätý
že raz aj na suchom strome môžu pučať kvety.
S pokojom a vierou v srdci viem, že sa deje Tvoja vôľa,
a bude sa diať, Bože mocný, aj keby som tu už nebola.
Nádej svoju v Teba skladám
Ty vieš, že veľmi často padám.
napriek tomu si vždy pri mne
a nenecháš nech moje svetlo zmizne.
Veď Ty si Víťaz, Ježiš môj!
Ty neprehráš žiadny boj!
Vyryté máš moje meno v dlani
predstupujem pred Teba na kolenách a v pokání.
Tam na kríži visel si aj za mňa Pane
žiaden môj skutok to nesplatí, je to zdarma dané.
a v tretí deň víťazne si vstal hore
moja nádej len v Tebe zakotvená je.
Áno Láska za tým všetkým je
len Láska seba dá a prevyšuje to dvoje.
Nad tým všetkým tróni, miluje a učí
ako seba dávať a nebáť sa, že to všetko skončí.
Veď povedal si nám, že láska nikdy neprestane
a tou večnou Láskou si ty môj milovaný Pane!
Janka